Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára 1875 v Banskej Bystrici do rodiny remeselníka – remenára. Hudba bola už v čase detstva neodmysliteľnou súčasťou jeho výchovy. Matka hrávala na klavíri a k tomu viedla aj svojich troch synov. Celoživotnou láskou sa stal najstaršiemu – Viliamovi. Svoj vzťah ku klavíru vyjadril v denníku v čase pôsobenia vo Zvolenskej Slatine v októbri 1895 týmito riadkami: „Bavím sa a osviežujem pri klavíri, ktorý mi je priateľom, kaviarňou i zábavným miestom, nahrádza mi umelecké podujatia i telocvik. Je mi viac než púhy nástroj.“
V rodnom meste vychodil ľudovú školu i gymnázium a po maturite študoval v rokoch 1889 až 1893 na Učiteľskom ústave v neďalekej Banskej Štiavnici. Tam sa začal bližšie zaoberať hudbou. Ako študent vystupoval na verejných koncertoch a dirigoval študentský spevácky spolok. V roku 1914 absolvoval skúšky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Učiteľskému povolaniu sa venoval najskôr v maďarskom Piliši, odkiaľ sa po roku vrátil na Slovensko do Ostrej Lúky (1893 – 1895). Nasledujúcich sedem rokov učil až do roku 1902 na škole vo Zvolenskej Slatine. Potom sa opäť vybral do zahraničia, tentoraz do Juhoslávie, do slovenskej obce Padina, kde pôsobil až do roku 1906. Od roku 1907 sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Profesorom hudby na banskobystrickom Učiteľskom ústave sa stal v roku 1921, popri tom učil aj na Hudobnej škole vo Zvolene.
Viliam Figuš-Bystrý oživil v Banskej Bystrici hudobný život mesta, založil spevokol a hudobný krúžok, pôsobil ako dirigent a komponoval komornú hudbu. Začiatkom 20. storočia sa čoraz viac zaoberal slovenskou národnou hudbou, pričom výrazne prispel k jej rozvoju. Zdrojom inšpirácie mu bola ľudová hudba.
V roku 1919 patril medzi zakladajúcich členov výboru Spolku slovenských umelcov, v roku 1925 sa stal jeho predsedom. Viac rokov pracoval tiež ako člen hudobnej sekcie umeleckého zboru Matice slovenskej.
V prostrediach, kde pôsobil, zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré potom upravoval a vydával. Medzi nimi boli napríklad Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, Tisíc slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne alebo Ľudové balady. Jeho skladateľský prínos spočíva najmä v objavnom spracovaní ľudových piesní, predovšetkým stredoslovenských.
Popri komornej a zborovej tvorbe stála v centre záujmu Viliama Figuša-Bystrého lyrická pieseň. Jeho piesňový cyklus Sny pre spev a klavír považujú odborníci za jedno z najlepších diel. Zhudobnil aj texty niektorých slovenských básnikov. Známa je napríklad kantáta Slovenská pieseň na text Pavla Országha Hviezdoslava a na motívy básne Ivana Kraska zložil skladbu pre mužský zbor Zmráka sa.
Hudobný skladateľ mal rád poéziu Andreja Sládkoviča. V rokoch 1922 až 1926 napísal podľa jeho rovnomennej básnickej skladby operu Detvan, ktorá je prvou slovenskou národnou operou. V Slovenskom národnom divadle (SND) v Bratislave mala premiéru 1. apríla 1928 pod taktovkou vtedajšieho riaditeľa SND, českého skladateľa a vynikajúceho dirigenta Oskara Nedbala.
Viliam Figuš-Bystrý, priekopník slovenskej národnej hudby, zomrel v Banskej Bystrici 11. mája 1937 vo veku 62 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
