Múmie starovekých Egyp?anov vo?ajú sladko, korenisto a drevito, uvádza nová štúdia. Vedci na skúmanie deviatich mumifikovaných tiel využili okrem elektronických zariadení aj služby „trénovaných ?udských ?ucha?ov„.
Olfaktorická (?uchová) stránka bola pre starovekých Egyp?anov ve?mi dôležitá. Mnohí reštaurátori považujú pach múmií aj po 5000 rokoch za príjemný, pretože mumifikujúci použili živice a oleje z borovice, cédra ?i borievky.
Štúdiu vypracoval medzinárodný tím odborníkov zo Spojeného krá?ovstva, Slovinska a Egypta. Výsledky 14. februára publikoval vedecký ?asopis The Journal of the American Chemical Society.
Autori štúdie elektronickými prístrojmi vykonali plynovú chromatografiu s hmotnostnou spektrometriou a olfaktometriou (GC-MS-O), mikrobiologickú analýzu a historický a reštaurátorský výskum a následne pachy hodnotila skupina ?udských „?ucha?ov“. Zameriavali sa na aspekty ako je kvalita, intenzita a príjemnos? pachov.
Z výsledkov štúdie vyplýva, že pach možno použi? na neinvazívnu analýzu tiel, vedci však zárove? chcú zisti? chemické zloženie látok uvo??ovaných múmiami, aby návštevníkom múzeí mohli ponúknu? bohatší a intenzívnejší zážitok z návštevy.
Vysoká miera stresu v detstve môže zmenou expresie epigenetických markerov pozna?i? spermie mužov a ovplyvni? tak ich deti, uvádza nová štúdia.
Novú štúdiu zverejnenú 3. januára vo vedeckom žurnále Molecular Psychiatry vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich na univerzitách vo Fínsku, Dánsku a Francúzsku. Vedci skúmali epigenetiku mužských pohlavných buniek mužov vystavených v detstve vysokej miere stresu.
Epigenetika je vedecký odbor a poddruh genetiky, študuje mechanizmy regulujúce expresiu (prejavovanie sa) génov. Zmena expresie génov neznamená zmenu DNA, iba zmenu ich ?ítania. Ak je gén aktívny (zapnutý), ovplyv?uje tvorbu proteínov a molekúl, ak je neaktívny (vypnutý), nemá na ich tvorbu žiadny vplyv, hoci je v DNA prítomný.
Na meranie stresu v detstve vedci použili Stupnicu traumy a disasociácie (TADS). Analýza odhalila, že spermie mužov s vysokým skóre v dotazníku mali iný epigenetický profil ako spermie mužov s nízkym skóre. Zostalo to tak aj po zoh?adnení ?alších faktorov, ako je požívanie alkoholu alebo faj?enie, ktoré epigenóm tiež ovplyv?ujú.
Zistenie dokazuje perzistenciu epigenetických zmien aj napriek tomu, že stresory sa odohrali pred nieko?kými desiatkami rokov.
Vedci objavili na juhu Afriky 1,4 milióna rokov starú sánku dosia? neznámeho predka ?loveka, uvádza nová štúdia. Nález patrí do rodu prezývaného Luská?ik.
Sánku objavili v roku 1949 v jaskyni Swartkrans približne 32 kilometrov od mesta Johannesburg a do depozitára bola uložená pod ozna?ením SK 15. Skúmal ju medzinárodný tím vedcov z Francúzska, Juhoafrickej republiky (JAR), Nemecka a ?íny, výsledky štúdie zverejnilo marcové ?íslo vedeckého ?asopisu Journal of Human Evolution.
Kos? bola pôvodne považovaná za pozostatok predka ?loveka známeho ako ?lovek pracujúci (Homo ergaster). Autorov štúdie však zaujala, pretože vyzerala „príliš zvláštne na (príslušníka rodu) Homo“ – je extrémne hrubá.
Vedci skúmali aj vnútornú štruktúru zubov v sánke, presnejšie ?as? dentínu (zuboviny), ktorý formuje tvar zuba a tvorí vä?šinu tkanív kore?a, kr?ka a korunky zuba. Analýza odhalila, že dentín nezodpovedá žiadnemu príslušníkovi rodu Homo a že fosíliu nezanechal Homo ergaster. Tvary sánky a zubov poukazujú na to, že sánka patrila „luská?ikovi“ z rodu Parantrop.
Dosia? boli známe tri druhy hominidov z rodu Parantrop Skúmaná fosília – sánka i zuby – je však v porovnaní s inými druhmi patriacimi do tohto rodu výrazne menšia, vedci preto predpokladajú, že ide o nový druh, ktorý mohol uprednost?ova? mäkšiu stravu. Nový druh bol pomenovaný Paranthropus capensis.
Zdroj feed teraz.sk