Balón je vo vzduchoplavbe koncepčne najjednoduchší prostriedok umožňujúci vzniesť sa do vzduchu, ľudstvu preto bol známy už od praveku. Balón sa vznáša vďaka vztlaku, ktorý vytvára plyn ľahší ako okolitá atmosféra zachytený v látkovom obale. Možno použiť plyny ako napríklad vodík alebo hélium, či zohriaty vzduch. Látkový obal má pod sebou zvyčajne kôš, alebo gondolu na prepravu technických zariadení či ľudí (vzduchoplavcov).
Balón nemá vlastný pohon, smer a rýchlosť jeho pohybu riadi smer a rýchlosť vetra. Odlišuje sa tým od vzducholode, ktorá má vlastný zdroj pohonu a smer jej pohybu preto možno ovládať.
Prvý teplovzdušný balón s posádkou vyrobili vo Francúzsku bratia Joseph a Étienne Montgolfiérovci. Vzlietol 19. septembra 1783 a jeho posádku tvorili ovca, kačka a kohút.
Prvý let teplovzdušného balóna s ľudskou posádkou vykonali tiež bratia Montgolfiérovci. Stalo sa tak pravdepodobne 15. novembra 1783 a balón bol počas neho ukotvený k zemi. O šesť dní neskôr, 21. novembra, vzlietli po prvý raz ľudia k nebu na teplovzdušnom balóne bez toho, aby ich k zemi pútalo lano. Približne o mesiac neskôr po prvom lete teplovzdušného balóna vzlietol aj balón plnený plynom.
Nasledujúce roky a storočia sa niesli v znamení neustáleho zlepšovania jednotlivých častí balónov. Ľudia zároveň začali testovať možnosti balónov a posúvať ich hranice. Jedným z leteckých rekordmanov bol aj americký obchodník a letec James Stephen Fossett (22. apríl 1944 – 3. september 2007), ktorý získal počas života množstvo rekordov a prvenstiev pri letoch balónom i lietadlom s pevným krídlom.
Fossett na svoj pamätný let odštartoval z juhokórejského hlavného mesta Soul s mottom „Zo Soulu do San Francisca„. Američan plánoval pristáť „doma“, teda na americkom pobreží, balón však odfúklo z pôvodne plánovaného smeru a pristál na blatistom poli v meste Leader v kanadskej provinci Saskatchewan.
Let trval štyri dni, počas ktorých sa Američan musel vyrovnať s viacerými ťažkosťami. Jednou z nich bola porucha propánových vyhrievačov jeho kabíny, ktoré väčšinu cesty nefungovali a v kabíne tak vládli mrazivé teploty. Poruchu mal aj horák zohrievajúci vzduch, ktorý udržiaval balón vo vzduchu. Ten klesol tak nízko, až takmer narazil na morskú hladinu, Fossettovi sa však všetky problémy podarilo ustáť a nakoniec preletel 8602 kilometrov. Prekonal tak predchádzajúci rekord v najdlhšej preletenej vzdialenosti s hodnotou 8382 kilometrov. Zároveň sa stal prvou osobou, ktorá sama na teplovzdušnom balóne preletela ponad Tichý oceán.
Adrenalínové kúsky vo vzduchu sa však Fossettovi stali osudnými. Jeho lietadlo sa zrútilo počas letu nad púšťou v oblasti medzi Nevadou a Kaliforniou, zvanou Veľká panva. Po dobrodruhovi pátrali tisíce dobrovoľníkov, záchranárov a lietadiel, avšak neúspešne. Vrak jeho lietadla sa podarilo objaviť až 29. septembra 2008. Za mŕtveho bol na žiadosť jeho vdovy vyhlásený 16. februára 2008, pretože inak nebolo možné spravovať jeho rozsiahly majetok.
Fossett však nebol ani zďaleka jediný, kto sa pomocou balóna pokúsil preletieť ponad Tichý oceán. Iba niekoľko rokov pred ním, v roku 1992, sa o to pokúsil Japonec Jošikazu Suzuki, prezývaný médiami „Balloon Man“ (Baloňák). Suzuki pomocou balónov plnených héliom niekoľkokrát odštartoval z Japonska, no všetky pokusy sa skončili neúspechom.
Osudným sa Suzukimu stal pokus z 23. novembra 1992. K podomácky vyrobenej gondole s rozmermi dvakrát jeden meter pripevnil 26 veľkých i menších balónov naplnených héliom a vzlietol. Svoje vzdušné plavidlo nazval Fantasy (Fantázia) a plánoval s ním vystúpiť do výšky 10.000 metrov, kde predpokladal, že ho stratosférický prúd doženie do USA do 40 hodín. Do gondoly si preto naložil zásoby jedla a vody na týždeň, kyslíkovú bombu, padák, maják na vyslanie núdzového volania a ďalšiu výstroj. Niekoľko balónov mu však prasklo ešte na zemi a z ďalších mu unikalo hélium, čo sa snažil opraviť lepiacou páskou. Napriek komplikáciám sa rozhodol vyraziť na cestu, pretože dúfal, že sa mu úspešným preletom cez Pacifik podarí splatiť dlhy približne vo výške piatich miliónov dolárov, ktoré sa mu medzičasom nahromadili.
Suzukiho naposledy videli 24. novembra 1992 neďaleko ostrova Mijagi, keď aktivoval núdzový signál. Japonská pobrežná stráž dorazila na miesto, aby ho zachránila, muž však signál deaktivoval, pobrežnú stráž mávaním poslal preč a vyhodil z gondoly veci, aby Fantáziu odľahčil. Do USA ani do Kanady však nikdy nedorazil a jeho telo sa nikdy nenašlo. Za mŕtveho bol v súlade s japonskou legislatívou vyhlásený po siedmich rokoch v roku 1999.
Zdroj feed teraz.sk
