Podľa interného prieskumu Slovenskej advokátskej komory (SAK) takmer polovica advokátov priznáva využívanie nástrojov generatívnej AI. „Keď advokát píše podanie, žalobu na súd, odvolanie alebo niečo podobné, jednoducho sa nemôže spoliehať len na to, čo mu vychrlí umelá inteligencia. Musí byť schopný verifikovať tieto poznatky, ktoré mu možno umelá inteligencia dáva, musí ich kriticky zhodnotiť, analyzovať, zistiť, či sú na prospech alebo nedajboh na neprospech klienta a v zásade podľa tohto zvážiť a použiť tieto záležitosti. Rovnako takto musí postupovať aj súd,“ podotkol predseda SAK Martin Puchalla.
Účastníci diskusie tiež upozornili, že nesprávne využívanie AI môže viesť k ohrozovaniu systému ochrany práv a právneho štátu. Za nevyhnutné považujú aj riešiť všetky praktické aplikačné a regulačné otázky AI v justícii, najmä v oblasti informačnej bezpečnosti, ochrany osobných údajov, dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom či vyhodnocovania dôkazov. Tieto výzvy má podľa nich riešiť každý segment justície primárne v rámci svojich kompetencií alebo samosprávy.
Popri regulačných a aplikačných otázkach je podľa zástupcov justičných povolaní rovnako, ak nie viac, dôležitá vhodná reakcia v oblasti vzdelávania. Zdôrazňujú, že profil absolventov právnických fakúlt a budúcich justičných profesionálov musí naďalej stáť na klasickom vzdelávaní, ktoré je nevyhnutnou podmienkou aj správneho a zodpovedného využívania AI.
„Budeme sa musieť, a to bolo cieľom aj dnešného stretnutia, venovať vzdelávaniu právnikov už od samého počiatku na právnických fakultách, potom cez celoživotné vzdelávanie, cez justičnú akadémiu a ďalšie profesijné združenia tak, aby samotní právnici pochopili význam morálky a etiky v práve a toho, čo by malo byť výsledkom duševnej tvorivej činnosti právnika, či už sudcu alebo nejakého úradníka na orgáne štátnej správy, ktorý vydáva rozhodnutie a kde, do akej miery môže použiť výsledky umelej inteligencie,“ doplnil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Zdroj feed teraz.sk