Ústav molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) je jedným z riešite?ov medzinárodného projektu SAGA, ktorý je postavený na spolo?nej potrebe ochrany národných archívov pred prírodnými, ?lovekom spôsobenými katastrofami a takisto zmenou klímy. Zameraný je na tvorbu rôznych stratégií s cie?om zabráni? poškodeniu archívov, ale aj študova? existujúce biologické hrozby ohrozujúce archívy, zamestnancov i návštevníkov.
„Skupina sa dlhé roky zaoberá štúdiom biodeteriorácie predmetov kultúrneho dedi?stva a mikroflóry prítomnej v jej okolitom prostredí. Doterajšie aktivity pomôžu analyzova? mikroflóru archívnych vzoriek pomocou neinvazívneho odberu vzoriek a vzoriek okolitého prostredia,“ priblížila hovorky?a SAV Monika Tináková s tým, že na Slovensku sú jediní svojho druhu.
Výskum bude prebieha? kombináciou klasických mikrobiologických metód (založených na kultivácii mikroorganizmov) s modernými molekulárnymi prístupmi, ako je vysokovýkonné sekvenovanie (kultiva?ne nezávislá stratégia). Analýza mikroflóry papierových predmetov (starožitné papiere, rukopisy, pergameny, mapy) a prostredia archívov (vzduch, steny a ostatné povrchy) umožní presnú identifikáciu mikroflóry zodpovednej za deterioráciu a taktiež detekciu potenciálnych ?udských patogénov. Analýza degrada?ných vlastností izolovanej mikroflóry umožní identifikáciu mikroorganizmov najviac zodpovedných za znehodnotenie archívnych dokumentov a nosi?ov.
V roku 2024 bolo na celom svete zaznamenaných 47 nevyprovokovaných útokov žralokov na ?udí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to pokles o 22 prípadov a výrazne menej ako desa?ro?ný priemer 70 prípadov. Vyplýva to z údajov databázy ISAF (International Shark Attack File), ktorú spravuje Floridské prírodovedné múzeum v Gainesville a boli zverejnené v pondelok.
Smr?ou ?loveka sa skon?ili štyri útoky, ?o je o šes? prípadov menej ako v roku 2023.
Najviac nevyprovokovaných útokov žralokov (28) sa aj vlani stalo pri pobreží USA. Vä?šina sa odohrala na Floride (14), z toho osem v okrese Volusia, ktorý je považovaný za „svetové hlavné mesto útokov žralokov„.
Pod?a Gevina Naylora, riadite?a programu výskumu žralokov Floridského prírodovedného múzea, by nižší po?et útokov mohol by? len výsledkom kolísania štatistických údajov, ke?že aj v uplynulých rokov zna?ne varioval.
Výro?ná správa ISAF dokumentuje útoky, pri ktorých ?udia útok žralokov nevyprovokovali. Prípady, ke? došlo k úmyselnému alebo neúmyselnému kontaktu žraloka a ?loveka, napríklad pri love alebo pri pokuse o vyslobodenie žraloka zo siete, v nej nie sú zaznamenané.
Nový druh asfaltu vyrobený z biomasy vytvorený pomocou umelej inteligencie (AI) dokáže zace?ova? praskliny, ktoré sa v ?om objavia. Mohol by tak pomôc? zvýši? ich odolnos? a trvanlivos?.
Asfalt, zvaný tiež bitúmen, je ?ierna lepkavá látka vyrábaná zo surovej ropy. Používa sa na stavbu ciest, chodníkov, dia?nic i letiskových dráh. Po?as tuhnutia oxiduje a stáva sa náchylným na tvorbu prasklín. Vedci z Univerzity v Swansea, King’s College v Londýne a Chile však objavili spôsob, ako asfalt opä? zaceli?, ?o by mohlo prispie? k zvýšeniu odolnosti ciest.
Samozace?ovací asfalt by mohol by? jedným zo spôsobov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality ciest, kde vä?šina emisií môže pochádza? z výroby asfaltu, uvádza Dr. Joe Norambuena-Contreras, ktorý na Univerzite v Swansea skúma samozace?ovací asfalt. Vyzval preto britskú vládu aj súkromné spolo?nosti, aby na splnenie neutrality investovali do iniciatívy.
Autori štúdie tvrdia, že výskum má potenciál zlepši? infraštruktúru na celom svete, hoci ešte nebol ukon?ený.
Zdroj feed teraz.sk
