Federálna vláda ešte v januári zverejnila návrh, aby sa v rámci „dlhodobo riadeného ústupu“ v najbližších 10 až 50 rokoch obyvatelia skupiny 27 atolov západne od Austrálie ohrozených stúpajúcou hladinou oceánu presťahovali.
Austrália túto stratégiu označila za najschodnejšiu možnosť, ako chrániť ich životy sociálne, ekonomicky a environmentálne ohľaduplným spôsobom. Z prognóz vyplýva, že do roku 2030 by sa hladina oceánu pri Kokosových ostrovoch mohla zvýšiť o 18 centimetrov v porovnaní s rokom 1992.
Šéf miestnej administratívy Frank Mills v reakcii na návrh netajil sklamanie. Uviedol, že Austrália odmietla preskúmať dlhodobé stratégie na zmiernenie klimatických zmien, ktoré by ľuďom umožnili zostať na ostrove navždy. Dodal, že jeho administratíva urobí všetko pre to, aby spochybnila postoj britského Spoločenstva národov a tento prístup by mohol zahŕňať aj právne kroky.
Hovorca austrálskej vlády uviedol, že vládny návrh ešte nie je dokončený a je otvorený na konzultácie s komunitou.
Mnohí zo 600 obyvateľov Kokosových ostrovov sú potomkami malajzijských robotníkov privezených v 30. rokoch 19. storočia na miestne kokosové plantáže. Briti ostrovy kolonizovali v roku 1857, v roku 1955 sa stali austrálskym teritóriom.
Kokosové ostrovy sú len jedným z mnohých nízko položených ostrovných štátov, ktoré sú nútené zaoberať sa svojou budúcnosťou, povedal Wesley Morgan z neziskovej organizácie Climate Council.
Austrália vlani ponúkla prelomovú zmluvu tichomorskému štátu Tuvalu. Jeho obyvateľom ponúkla právo žiť v Austrálii, ak stúpajúce more zaplaví ich vlasť. Takisto Fidži od roku 2014 sťahuje svoje komunity v blízkosti pobrežia na vyššie položené miesta.
Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy s vysokou mierou istoty konštatoval, že priemerná globálna hladina mora za posledných najmenej 3000 rokov nevídanou rýchlosťou, čo je spôsobené zmenami klímy vyvolanými človekom.
Zdroj feed teraz.sk
