Köhlera, kandidáta kres?anských demokratov (CDU) a liberálov (FDP), zvolilo Spolkové zhromaždenie za prezidenta ako prvého nestraníka v histórii. Funkciu obhájil aj o pä? rokov neskôr. Bývalý ekonóm a hlavný nemecký vyjednáva? pri rokovaniach o prijatí Maastrichtskej zmluvy bol v poradí deviatou hlavou štátu v povojnovom Nemecku.
Úrad spolkového prezidenta v smúto?nom vyhlásení uviedol, že Köhler „presadzoval obraz Nemecka ako krajiny ideí, ktorá sa zjednotí, bude sebavedome formova? svoju budúcnos? a pôsobi? ako sila dobra vo svete.“
V zahrani?nej politike pod?a prezidentskej kancelárie „obhajoval spravodlivú globalizáciu s oh?adom na blaho všetkých ?udí.“ Jeho prioritou bola najmä Afrika, ktorú považoval za k?ú?ovú pre globálny rozvoj. Bol považovaný za znalca kontinentu a po odchode z politiky pôsobil aj ako vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Západnú Saharu.
DPA pripomína, že jeho rozhodnutie odstúpi? z funkcie bolo v tom ?ase bezprecedentné. Podnetom k jeho rezignácii bol rozhovor pre Deutschlandradio Kultur, ktorý Köhler poskytol po?as letu domov z návštevy nemeckých vojakov v Afganistane. V ?om zdôvodnil nasadenie nemeckých ozbrojených síl v zahrani?í obranou nemeckých hospodárskych záujmov. Kritici mu vy?ítali, že takto ospravedl?uje misiu v Afganistane, ?o Köhler poprel. Kritika pod?a neho nenapravite?ne poškodila jeho úrad a preto na funkciu rezignoval.
Pod?a nemeckej agentúry prijímal Köhler sporné vnútropolitické rozhodnutia, a to najmä pri vetovaní zákonov. Za kontroverzné sa považuje aj jeho rozhodnutie rozpusti? Spolkový snem, ktorý v roku 2005 vyjadril nedôveru kancelárovi Gerhardovovi Schröderovi z radov sociálnych demokratov (SPD). Schröder vtedy pre spory vo vnútri SPD vyzval vlastných poslancov, aby mu vyslovili nedôveru s cie?om uskuto?ni? ?o najskôr pred?asné vo?by.
Zdroj feed teraz.sk
