„Násilné vysídlenie a vys?ahovanie ?udí z ich pôdy možno nazva? len etnickými ?istkami,“ uviedla vo vyhlásení LAŠ.
Trump necelý týžde? po nástupe do funkcie v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestín?anov z Pásma Gazy, ktorí sú teraz prevažne bez domova. Pásmo Gazy sa pod?a neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas, ktorí pred týžd?om uzavreli prímerie, „zrúcaniskom“. Presídlenie vä?šiny z 2,3 milióna obyvate?ov palestínskej enklávy by pod?a Trumpa mohlo by? do?asné alebo dlhodobé, píše AP.
Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko, pri?om Egypt už predtým varoval pred „núteným presíd?ovaním“ Gazanov do ne?alekej Sinajskej púšte. Pod?a Káhiry by to mohlo ohrozi? mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979. Rovnako to odmietol aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý pod?a oznámenia svojho úradu „dôrazne odmietol a odsúdil akéko?vek projekty“ zamerané na vys?ahovanie Palestín?anov z Gazy. Trumpa vo vyhlásení nespomenul, zdôraznil však, že Palestín?ania „neopustia svoju zem a sväté miesta“. Odmietavý postoj vyjadrilo aj hnutie Hamas.
Trumpovu myšlienku však privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotri?, pod?a ktorého ide o „skvelý nápad“.
Vä?šinu obyvate?ov Pásma Gazy tvoria palestínski ute?enci alebo ich potomkovia. Palestín?anom by akýko?vek pokus o ich pres?ahovanie z oblasti mohol pripomenú? masové vysídlenie palestínskeho obyvate?stva, ku ktorému došlo po?as vzniku Izraela v roku 1948, uviedla AFP.
Zdroj feed teraz.sk
