„Tak v Hybiach je tradícia, že z tadia? bolo viacero umelcov – napríklad Julo Lenko ako básnik, Dobroslav Chrobák ako výborný prozaik. Boli to moji, povedal by som, predchodcovia, ktorých som sa istým spôsobom držal. Tak som sa dostal k písaniu, ktoré sa potom stalo mojou profesiou,“ odpovedal jubilant pre TASR na otázku ako sa u neho zrodila túžba vykro?i? cestou spisovate?a.
V stredu 22. januára bude ma? majstrovský rozpráva?, spisovate?, scenárista a dramaturg Peter Jaroš 85 rokov.
Narodil sa 22. januára 1940 v liptovskej obci Hybe do rodiny murára. Základnú školu vychodil v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie získal v Liptovskom Hrádku. V štúdiu pokra?oval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 študoval odbor sloven?ina a ruština.
Po ukon?ení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život (1964 – 1965). Odtia? prešiel do literárnej redakcie ?eskoslovenského rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe.
Po Nežnej revolúcii pôsobil ako spisovate? v slobodnom povolaní. Od júna 1992 do septembra 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (po zmene názvu 1. októbra 1992 Národnej rady SR) za Stranu demokratickej ?avice (SD?). V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Po odchode z parlamentu bol umeleckým riadite?om v nezávislej produk?nej filmovej spolo?nosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.
Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Zatia? posledná kniha poviedok pod názvom Pasca vyšla v roku 2021 s prízna?ným podtitulom ´Neskorý zber´. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov.
Spo?iatku literárne experimentoval a po?as takmer šiestich desiatok rokov prešiel výraznou literárnou premenou. „Chodil som na Filozofickú fakultu a teda som poznal rôzne literárne smery, preto som aj ?asto experimentoval – antiromány, existencializmus a podobne. Mám rád Tajovského, Kuku?ína a všetkých, ktorí sa vyzna?ovali jednoduchos?ou svojich prozaických diel. A teda zistil som, že naj?ažšie sa píše najjednoduchšie,“ odhalil svoju literárnu premenu spisovate?.
Medzi jeho dielami sa vyníma jeden z najlepších slovenských románov 20. storo?ia, národný epos, Tisícro?ná v?ela (1979), ktorý mapuje ságu rodu Pichandovcov podobnú životu ?i práci v?iel v úli. Ide o epickú metaforu slovenského života, tisícro?ného trvania slovenského národa v ?asto nie ži?livom historickom priestore.
„Tisícro?ná v?ela je, povedal by som, obraz Slovákov, lebo tisíc rokov sme istým spôsobom boli zaznávaní a Tisícro?ná v?ela je to preto, lebo v?ely spolupracujú v úli. To znamená, že istým spôsobom tam bola snaha udrža? sa pri živote, by? kultúrnym a napriek všetkému zachova? si jazyk i kultúru, ?o sa nám Slovákom nakoniec podarilo,“ priblížil Peter Jaroš, ktorý nad románom pracoval takmer desa? rokov.
V roku 1983 napísal spolo?ne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícro?ná v?ela, pri?om Juraj Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desa?ro?ia. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol nominovaný na filmového Oscara.
Vo?ným pokra?ovaním Tisícro?nej v?ely bol román Nemé ucho, hluché oko (1984). Pod?a vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina ?apáka Pacho, hybský zbojník (1975), ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.
Romány, novely a poviedky Petra Jaroša vyšli knižne vo viacerých jazykoch. Napríklad len román Tisícro?ná v?ela bol preložený do desiatich jazykov, pri?om najnovšie, tento mesiac, vyšiel v španiel?ine.
Po opakujúcich sa vážnych zdravotných problémoch a problémoch s kolenami napokon skon?il na invalidnom vozíku. „Bez pomoci manželky by som to asi nezvládal… Ale, ako mi hovorí žena, spisovate? potrebuje, aby mu išla hlava a nie nohy. Bez nohy sa dá, bez hlavy by to bolo ?ažšie – a hlava mi zatia? ide. Cítim sa by? ove?a zdravší ako, ke? som mal 80 rokov a teraz v 85-ke sa bojím, že sa dožijem aj stovky,“ povedal pre TASR jubilant.
S manželkou Zuzanou Jarošovou, publicistkou, scenáristkou, vydavate?kou a generálnou komisárkou Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) žije v Bratislave od roku 1980.
Spisovate? Peter Jaroš, ?estný predseda Spolku slovenských spisovate?ov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia – v roku 2000 sa stal nosite?om Radu ?udovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 to bola Cena ministra kultúry SR. Cenu spolku slovenských spisovate?ov za celoživotné dielo si prevzal v roku 2014, v roku 2019 najstaršie národné ocenenie Mimoriadnu cenu Igric a v roku 2020 získal Cenu Spolku slovenských spisovate?ov za celoživotné dielo.
Zdroj feed teraz.sk
