„Poľsko si uvedomuje vážnosť hrozby, ktorú predstavuje Rusko a Bielorusko prostredníctvom vojny na Ukrajine a ich hybridnej vojny proti demokratickým európskym štátom. Za takýchto okolností je prioritou pripraviť čo najviac občanov na bezpečnostné krízy vrátane vojny,“ povedala pre TASR Aleksandra Koziolová. Podľa decembrového nariadenia vlády Poľsko povolá na cvičenia 330-tisíc Poliakov a čaká ho najmasovejší ročník vojenskej prípravy za posledné roky.
„Cvičenia záloh sú neoddeliteľnou súčasťou posilňovania odolnosti štátu a tvorby efektívnej politiky odstrašovania. Ich realizáciou ukazujeme, že sme pripravení a odhodlaní brániť sa,“ dodala Koziolová. Podľa poľských zákonov sú všetci muži a niektoré ženy (študentky, resp. absolventky medicíny, či informatiky) po dosiahnutí 19 rokov povinní dostaviť sa na tzv. vojenskú kvalifikáciu. Armáda tam podľa zdravotných vyšetrení a pohovoru rozhodne o ich zaradení do pasívnych záloh. Záložníci môžu byť trikrát ročne povolaní na jednodňové cvičenie alebo raz do roka na dvoj až 90-denný výcvik.
Tento rok armáda na cvičenie povolá 200-tisíc záložníkov. Povolávací rozkaz môžu dostať aj študenti v programe Akademická légia a ďalšie osoby, ktoré ešte nie sú súčasťou záloh, ale čaká ich vojenská kvalifikácia. Podľa Poľského rozhlasu pôjde najmä o lekárov, šoférov a informatikov.
Ďalších 44.000 ľudí môžu povolať na cvičenia poľskej domobrany (Vojská teritoriálnej obrany), ktorá vznikla v roku 2017 po ruskej anexii Krymu. „Poľsko zvyšuje nielen počet vycvičeného personálu, ale aj kvalitu výcviku. To dokazuje jeho odhodlanie posilňovať politiku odstrašovania a obrany NATO. V dnešnej situácii v Európe sú kolektívne úsilie a spolupráca kľúčové,“ vysvetlila i analytička.
Pre dobrovoľníkov, ktorí nemajú vojenský výcvik a v budúcnosti by chceli vstúpiť do profesionálnej armády, alebo posilniť zálohy armáda pripravila program Dobrovoľnej základnej vojenskej služby. Očakáva zhruba 40-tisíc záujemcov.
Poľsko svoju obranyschopnosť intenzívne rozvíja od ruskej anexie ukrajinského Krymu v roku 2014. V roku 2024 bola jeho armáda podľa počtu vojakov tretia najväčšia armáda v NATO (po USA a Turecku). V tomto roku vláda v rozpočte vyčlenila na výdavky spojené s obranou 4,7 percenta HDP, čo je najviac v rámci NATO.
„V čase zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie je zvýšenie výdavkov na obranu nevyhnutné pre všetkých. Investície by nemali zahŕňať len vojenské vybavenie či muníciu, ale aj adekvátnu prípravu vojakov a civilistov. Preto Poľsko, popri často diskutovaných nákupoch, organizuje aj cvičenia záloh,“ uzatvára Koziolová.
Zdroj feed teraz.sk
