Saturn, klenot slne?nej sústavy, šiesta planéta v poradí od Slnka a posledná planéta, ktorú možno na no?nej oblohe pozorova? vo?ným okom. Je to druhá najvä?šia a druhá najhmotnejšia planéta slne?nej sústavy, jej priemer presahuje devä?násobok priemeru Zeme, kým jej hmotnos? je 95-násobok hmotnosti Zeme.
Rovnako ako Jupiter a ?alšie planéty vonkajšej ?asti slne?nej sústavy nepatrí Saturn medzi terestrické (Zemi podobné) planéty – veda ho klasifikuje ako plynového obra. Tvorí ho najmä vodík a hélium, obsahuje však aj stopové množstvo iných prvkov. Vedci predpokladajú, že má pevné jadro, zárove? však nemá pevný povrch ako terestrické planéty. Dôvodom je, že vodík tvoriaci vä?šinu planéty sa smerom k jej jadru vplyvom postupne stúpajúceho tlaku a hustoty v nižších vrstvách planéty najskôr mení na kvapalinu a neskôr na kov.
Vonkajšiu atmosféru Saturnu tvorí z 96,3 percenta vodík a z 3,25 percenta hélium, v atmosfére však boli detegované aj stopové množstvá iných chemických látok ako ?pavok (amoniak), acetylén, etán, propán, fosfán a metán.
Saturn obieha vo vzdialenosti približne 1,4 miliardy kilometrov (9,5 astronomickej jednotky) – takmer 10-krát ?alej ako Zem a skoro dvakrát ?alej ako Jupiter. Jeden obeh okolo Slnka (rok) preto trvá 10.756 pozemských dní – približne 29,4 pozemských rokov. De? (jedna rotácia okolo osi) však na Saturne trvá iba desa? hodín a 34 minút.
Rotácia planéty spôsobuje, že má tvar splošteného sféroidu – polomer planéty na rovníku je o viac ako desa? percent vä?ší ako polomer na póloch. Aj ostatné plynné planéty sú sploštené, nie však tak výrazne ako Saturn. Jedným z dôvodov výrazného sploštenia môže by? jeho nízka priemerná hustota planéty, iba 0,69 gramu na centimeter kubický. Planéta síce má pevné jadro, jej hustotu však znižuje atmosféra. Saturn je tak jedinou planétou slne?nej sústavy s hustotou nižšou ako má voda.
Po?iatky histórie astronomického pozorovania Saturnu majú rovnako ako pri iných planétach hlboké korene siahajúce do staroveku, približne do roku 700 pred n. l.. Z tohto obdobia pochádza pod?a amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) najstarší záznam o Saturne pripisovaný Asýr?anom, ktorí tento objekt ozna?ovali menom „Ninibova hviezda“ alebo „Slne?ná hviezda“. Ninib je pod?a BBC obdoba mena boha zvaného Ninurta zachytenou na jednom z hrani?ných kame?ov. Ninurta bol okrem iného bohom po?nohospodárstva, lie?ite?stva i vojny.
O nieko?ko storo?í neskôr, okolo roku 400 pred n. l., ozna?ili starovekí Gréci ten istý objekt, považovaný za potulnú hviezdu, menom titána Krona, ktorého uctievali ako boha po?nohospodárstva a ?asu. Rimania neskôr meno Kronos (písané aj ako Chronos) nahradili jeho rímskym ekvivalentom Saturnom, ktorý zostal nezmenený dodnes.
Prvým pozorovate?om Saturnu cez teleskop bol, ako pri mnohých ?alších planétach, florentský polyhistor Galileo Galilei. Jeho teleskop však bol primitívny a príliš malý. Ke? preto Galilei uvidel planétu s prstencami, nedokázal rozozna?, na ?o sa pozerá a zapísal si, že Saturn má „uši“.
Prstence Saturnu objavil v roku 1655 Christian Huygens spolu s jeho najvä?ším mesiacom Titanom, ktorý má ako jediný mesiac v slne?nej sústave hustú atmosféru. O 20 rokov neskôr v roku 1675, Jean-Dominique Cassini medzeru medzi prstencami A a B.
Prvou sondou, ktorá ako prvá navštívila Saturn, bol 1. septembra 1979 Pioneer 11. V rokoch 1980 a 1981 nasledovali prelety sond Voyager 1 a Voyager 2. Prvou sondou, ktorá „zakotvila“ na obežnej dráhe Saturnu, bola 1. júla 2004 sonda Cassini. K Saturnu priviezla aj modul Huygens, ktorý pristál na Titane, skúmal jeho atmosféru a vyhotovil tiež fotografie mesiaca. Misia Cassini-Huygens skúmala sústavu Saturnu 13 rokov a objavila sedem nových mesiacov Saturnu. Planéta ich pod?a NASA celkovo má 146.
Vedci Konstantin Batygin a Greg Laughlin v roku 2015 v odbornom žurnále PNAS zverejnili štúdiu, pod?a ktorej sa Jupiter v mladej slne?nej sústave po svojom vzniku vydal z vonkajšej ?asti sústavy smerom k Slnku. Cestou svojou obrovskou gravitáciou doslova vysával materiál, z ktorého vznikali terestrické planéty. O ?as? materiálu pripravil aj mladý Mars, ktorému tak zabránil dosiahnu? vä?šie rozmery. Ak by pokra?oval bližšie k Slnku, zrejme by rovnaký osud postihol aj Zem. Naš?astie však zasiahol Saturn, ktorý postup Jupitera vplyvom dráhovej rezonancie zastavil a neskôr „krá?a bohov“ odtiahol ?alej od Slnka.
Zaujímavý fakt je, že Saturn bol pod?a rímskej mytológie otcom Jupitera. Ak by si Saturn svojho „nespratného syna“ neodviedol so sebou, Zem, ako ju poznáme, by zrejme nikdy nevznikla.
Saturn zatia? skúmali iba štyri misie, v budúcnosti by sa však toto ?íslo malo zvýši?. NASA pripravuje misiu Dragonfly. Dron navštívi rôzne lokality na povrchu Titanu a bude skúma? obývate?nos? Marsu. Na výsledky misie si však budú musie? vedci ešte nieko?ko rokov po?ka?, jej štart je plánovaný na rok 2028
Zdroj feed teraz.sk
