Venuša, Zornica, ?i Ve?ernica je jedným z najjasnejších objektov na no?nej oblohe. Po Merkúre je druhou planétou slne?nej sústavy v poradí od Slnka, ktoré obieha vo vzdialenosti 67 miliónov kilometrov – približne 0,45 astronomickej jednotky.
Planéta patrí rovnako ako ostatné planéty vnútornej ?asti slne?nej sústavy medzi terestrické (Zemi podobné) planéty. Venuša býva ozna?ovaná za dvoj?a Zeme, pretože jej priemer je takmer rovnaký ako priemer domovskej planéty ?udstva – americký Národný ústav pre letectvo a vesmír (NASA) udáva jeho hodnotu 12.104 kilometrov, približne 95 percent priemeru Zeme.
Dni sú na Venuši zvláštne. Pozemš?anom by sa na jej povrchu zdalo, že Slnko vychádza na západe a zapadá na východe. Dôvodom tohto zvláštneho pohybu je opa?ná rotácia Venuše v porovnaní so Zemou a zvyšnými planétami slne?nej sústavy. Dôvod tejto zvláštnosti sa vedcom zatia? nepodarilo objasni?, no ako najpravdepodobnejšia sa pod?a televízie BBC zdá by? teória, pod?a ktorej do Venuše v ranom štádiu vzniku slne?nej sústavy vrazilo teleso rovnakej alebo porovnate?nej ve?kosti a náraz spôsobil zmenu smeru otá?ania mladej planéty.
Okrem dní sú na Venuši zvláštne aj roky. Jeden venušiansky de? (jedna rotácia okolo osi) je dlhší ako jeden venušiansky rok (jeden obeh okolo Slnka) – venušiansky de? trvá 243 pozemských dní, venušiansky rok iba 225 dní.
Dôvodom môže by? pod?a štúdie Stephena Kanea z Kalifornskej univerzity hustá atmosféra planéty a silné vetry vanúce na jej povrchu, ktoré pôsobia ako brzda a spoma?ujú rotáciu Venuše okolo vlastnej osi. Ak by Venuša atmosféru nemala, rýchlos? rotácie planéty okolo osi by pod?a Kanea po ?ase vzrástla a vyrovnala by sa rýchlosti obehu okolo Slnka. Vznikla by tak viazaná rotácia, ktorá spôsobuje, že obežnice sú k obiehanému objektu vždy oto?ené len jednou a tou istou stranou, napríklad ako Mesiac k Zemi alebo Merkúr k Slnku.
Hustá atmosféra je charakteristický a najvýraznejší prvok Venuše, ktorý úplne znemož?uje pozorovanie jej povrchu. Silné vetry nie sú jediná nástraha povrchu. Husté oblaky kyseliny sírovej zachytávajú teplo zo Slnka, skleníkový efekt ho násobí a teplota povrchu Venuše preto dosahuje až 464 stup?ov Celzia. To je viac ako je potrebné na roztavenie olova, píše NASA.
Silným vetrom a vysokou teplotou sa nástrahy spojené s hustou venušianskou atmosférou nekon?ia. Atmosférický tlak na povrchu Venuše je približne 9,2 megapascalu – 93-násobne vyšší ako tlak pôsobiaci na pozemš?ana na rovníku Zeme stojaceho na brehu mora. Na dosiahnutie rovnakého tlaku na Zemi je potrebné ponori? sa v mori do h?bky asi 900 metrov.
Aby toho nebolo málo, venušianska atmosféra je pre ?udí nedýchate?ná. Až 96,5 percenta tvorí oxid uhli?itý a 3,5 percenta dusík, zvyšné chemické prvky sú prítomné iba v stopových množstvách.
Napriek všetkým nepriaznivým podmienkam vedci objavili vo svetelnom spektre Venuše fosfán – bezfarebnú, hor?avú a ve?mi jedovatú chemickú zlú?eninu, ktorú na Zemi vytvárajú výhradne živé mikroorganizmy. Objav sa podaril prostredníctvom Vesmírneho ?alekoh?adu Jamesa Clerka Maxwella (JCMT) na Havaji a následne ho potvrdila ešte citlivejšia sústava rádioteleskopov ALMA v ?ile.
Ak sa na Venuši vyvinul život, zrejme to nebolo na „pekelnom“ povrchu planéty, ale vysoko v jej hustých oblakoch, kde teplota a tlak dosahujú pre život prijate?nejšie hodnoty. Objav fosfánu však nie je definitívnym potvrdením existencie života na Venuši, na to bude potrebný ešte ?alší výskum.
Skúmanie Venuše je však náro?ná úloha. Napriek tomu, že astronómovia planétu pozorujú už tisíce rokov od ?ias starovekých Sumerov, ?udstvo o nej stále vie relatívne málo. Planétu v roku 1610 po prvý raz pozoroval florentský polyhistor Galileo Galilei svojím teleskopom. Ani on však nedokázal preniknú? cez vrstvu hustých oblakov zaha?ujúcich planétu. V mysliach ?udí sa vyrojilo množstvo predstáv o Venuši, napríklad že sa pod oblakmi skrýva svet pokrytý daž?ovými pralesmi prekypujúci exotickým životom a možno aj inteligentnými obyvate?mi. Mýlili sa.
O Venuši napriek tomu vzniklo množstvo literárnych diel, napríklad román Druhá planéta od Jany Plauchovej alebo literárny cyklus Amtor (zvaný aj Venušiansky cyklus) od Edgara Ricea Burroughsa, ktorý je autorom nielen cyklu o Tarzanovi, ale aj rozsiahleho cyklu lietarárnych diel o Marse.
Venuša bola v 60. rokoch predmetom intenzívneho vedeckého záujmu najmä zo strany vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Záujem po odhalení nehostinných podmienok panujúcich na planéte postupne upadal, no v sú?asnosti sa opä? obnovuje – Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje spolo?ne s NASA vysla? k Venuši misiu EnVision, ktorá radarom presne zmapuje povrch planéty. NASA ale v rokoch 2028 až 2030 plánuje vysla? k Venuši hne? dve misie. Sonda DaVinci zostúpi na povrch planéty a bude skúma? jej atmosféru, kým VERITAS bude z obežnej dráhy analyzova? jej emisivitu, topografiu a spektroskopiu. Aké nové poznatky prinesú, ukáže ?as.
Zdroj feed teraz.sk
