„Objem vody v severnej časti Aralského jazera sa zvýšil o 42 percent a dosiahol 27 miliárd kubických metrov,“ uviedlo kazašské ministerstvo vodných zdrojov. Prvá fáza projektu na záchranu severnej časti Aralského jazera sa začala v roku 2008.
Projekt financovaný kazašskou vládou a Svetovou bankou len v roku 2024 nasmeroval 2,6 miliardy kubických metrov vody z rieky Syrdarja do severnej časti. V roku 2005 hrádza Kokaral oddelila severnú časť Aralského jazera a zadržiava pritekajúcu vodu. Hladina jazera sa pomaly dvíha, slanosť vody sa znížila asi štvornásobne a čiastočne sa obnovil vodný život.
Úsilie o záchranu podporila aj úzka spolupráca piatich stredoázijských republík a dodržiavanie ročných kvót na využívanie vody v riekach Amudarja a Syrdarja, čo sú jeho jediné prítoky.
Bezodtokové Aralské jazero leží v suchej oblasti na území Kazachstanu a Uzbekistanu. Kedysi to bolo štvrté najväčšie sladkovodné jazero s rozlohou 68.000 štvorcových kilometrov. Sovietsky ekonomický systém obmedzil prítok vody na minimum, čo spôsobilo ekologickú katastrofu.
Vodou z riek Amudarja a Syrdarja sa zavlažovala aj bavlna, ktorá nie je vhodná pre suché regióny. Hladina jazera preto dramaticky klesala a v roku 1987 sa rozdelilo na dve vodné plochy: Severné a Južné Aralské jazero. Dnes sa vodná plocha zmenšila na asi 10 percent pôvodnej rozlohy.
Narušený ekosystém a vyhynutie mnohých živočíšnych druhov prakticky ukončilo ľudskú činnosť v oblasti a vietor rozniesol po celej Strednej Ázii desiatky miliónov ton soli a toxického prachu z vyschnutého dna jazera. V regióne vzrástli choroby dýchacích ciest a výskyt rakoviny.
Zdroj feed teraz.sk
