1.4 C
Kosice
nedeľa, 28 decembra, 2025
HomeImportNajdlhšie prstencové zatmenie Slnka v 21.storočí nastalo pred 15 rokmi

Najdlhšie prstencové zatmenie Slnka v 21.storočí nastalo pred 15 rokmi

Bratislava 14. januára (TASR) – Denná i no?ná obloha prináša množstvo pôsobivých úkazov. Jeden z nich sa odohral 15. januára 2010, ke? nastalo najdlhšie prstencové zatmenie Slnka v 21. storo?í. Trvalo 11 minút a 8 sekúnd a bolo vidite?né z Indického oceánu, uvádza NASA. TASR pri príležitosti 15. výro?ia tejto udalosti prináša výberový textový preh?ad faktov o zatmeniach Slnka.

Zatmenia Slnka, najmä úplné a prstencové, ?udí fascinovali už od nepamäti a nie je sa ?omu ?udova?. ?udia v minulosti pripisovali premenu jasného d?a na temnú noc a následné opätovné nastolenie vlády svetla pripisovali zvy?ajne moci a hnevu bohov a h?adeli na tieto úkazy s úžasom a zrejme aj nemalou dávkou bázne a strachu. Dnes už je v?aka vede známe, ako zatmenia vznikajú, ?o ich spôsobuje a dajú sa dokonca aj ve?mi presne predpoveda?. Napriek tomu však nad nimi ?udstvo neprestáva žasnú? a na?alej ho fascinujú.

Prírodný úkaz, ktorý sa ozna?uje ako zatmenie Slnka, vzniká v?aka vzájomnému pohybu troch vesmírnych telies – Slnka, Mesiaca a Zeme. Úplné zatmenie vzniká vtedy, ke? sa Slnko, Mesiac a Zem zoradia do jednej priamky a Mesiac vrhne na povrch Zeme tie?. Tam, kde dopadne úplný tie?, „umbra“, sa zdanlivý priemer mesiaca zdá by? vä?ší ako priemer Slnka na oblohe, a Mesiac nakrátko zablokuje všetko slne?né svetlo.

Umbra však dokáže pokry? iba malú oblas? povrchu. Okolo nej sa nachádza oblas? polotie?a zvaná „penumbra“ umož?ujúca sledova? ?iasto?né zatmenie Slnka. Ve?kos? zakrytej ?asti slne?ného disku závisí od vzdialenosti pozorovate?a od umbry – ?ím je pozorovate? k umbre bližšie, tým je zakrytá ?as? Slnka vä?šia.

Špeciálnou kategóriou ?iasto?ných zatmení Slnka sú prstencové zatmenia. Mesiac pri nich celý prechádza popred disk Slnka, no nedokáže našu hviezdu celkom zakry?, pretože sa nachádza príliš ?aleko od Zeme. Pri tomto type zatmení preto okolo Mesiaca zostáva úzky žiariaci kruh Slnka. Oblas? tie?a, z ktorej možno pozorova? prstencové zatmenia Slnka, sa ozna?uje ako „antumbra“.

O pradávnej fascinácií ?udí zatmeniami Slnka sved?í množstvo historických záznamov z celého sveta. Potenciálne najstarším môžu by? petroglyfy v Loughcrew Megalithic Monument v okrese Meath v Írsku. Pod?a amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) môžu by? špirálové a kruhové petroglyfy, teda obrazy vytvorené na povrchu kame?a dlabaním, tesaním, rezaním ?i obrusovaním, záznamom zatmenia Slnka z 30. novembra 3340 pred n. l. Úrad však dodáva, že vedci o význame obrazcov na?alej polemizujú.

Najstarším zaznamenaným zatmením Slnka bolo zatmenie pozorované 5. marca 1233 pred n. l. v meste Ugarit na území dnešnej Sýrie. Vedci k dátumu dospeli na základe analýzy hlinenej tabu?ky objavenej v roku 1948 v ruinách Ugaritu. Pôvodne sa predpokladalo, že zatmenie sa odohralo 3. mája 1375, teda takmer o 141 rokov skôr.

Úplné zatmenie Slnka môže pod?a výpo?tov NASA teoreticky najdlhšie trva? sedem minút a 32 sekúnd. Dosia? sa mu pod?a výpo?tov NASA najviac priblížilo zatmenie z 15. júna 743 pred n. l. – trvalo sedem minút a 28 sekúnd a bolo ho možné pozorova? vo vodách Indického oceánu pri pobreží dnešnej Kene a Somálska.

Ve?mi dlhé zatmenie Slnka bolo pomerne nedávno možné pozorova? aj 30. júna 1973 v africkej púšti Sahara ne?aleko trojmedzia Alžírska, Mali a Nigeru. Trvalo sedem minút a štyri sekundy.

Zatia? posledné dobre pozorovate?né prstencové zatmenie Slnka sa odohralo 14. októbra 2023. Bolo vidite?né zo západu USA, strednej Ameriky, Kolumbie a Brazílie, píše server Space.com.

Z územia Slovenska bolo zatia? posledné ?iasto?né zatmenie Slnka možné pozorova? 25. októbra 2022. Mesiac po?as neho zakryl 42 až takmer 50 percent slne?ného kotú?a v závislosti od stanoviš?a pozorovate?a. Najmenšiu ?as? zakrýval na juhozápade krajiny, najvä?šiu na severovýchode.

Posledné úplné zatmenie Slnka vidite?né z územia Slovenska ur?ite nemá žiadnych žijúcich pamätníkov – odohralo sa totiž 7. augusta 1842. Najbližšie nastane až 10. júla 2135.

V živej pamäti nepochybne zostalo zatmenie Slnka z roku 1999, konkrétne z 11. augusta. Mesiac vtedy na nieko?ko minút zakryl približne 99 percent Slnka, úplné zatmenie však na slovenskom území nenastalo. Pás totality, teda dráha umbry putujúcej po povrchu Zeme, viedol vtedy Ma?arskom a mnoho ?udí sa tam vtedy vydalo úplné zatmenie Slnka pozorova?.

Prstencové zatmenia Slnka z územia Slovenska najbližšie nastane až 13. júla 2075. Avšak už tento rok, konkrétne 29. marca 2025 približne o 11. hodine a 43. minúte, bude zo Slovenska možné pozorova? ?iasto?né zatmenie Slnka. Mesiac ale zakryje iba malú ?as? v pravej hornej ?asti slne?ného disku. V roku 2026 bude možné pozorova? úplné zatmenie Slnka v Európe. Nastane 12. augusta a pás totality prejde cez Island, juh Francúzska a sever Španielska.

Zatmenia Slnka ?loveka fascinovali po tisíce rokov a neprestávajú ho fascinova? ani v sú?asnosti. Sved?ia o tom nielen záznamy v podobe petroglyfov, hlinených tabuliek ?i starých rukopisov, ale aj diela modernej popkultúry ako napríklad film 2001: Vesmírna odysea, za?ínajúci sa dlhou scénou so zatmením Slnka, prípadne film Jastrabia žena, kde je zatmenie Slnka v samom centre zápletky filmu. Možno preto predpoklada?, že zatmenia Slnka budú ?udí na?alej fascinova? aj v menej ?i viac vzdialenej budúcnosti.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments