HERAKLION, Grécko (Sputnik) – Európska únia sa môže odvola? na svoje ustanovenie o kolektívnej obrane, ak by novozvolený americký prezident Donald Trump splnil svoj s?ub o vystúpení Spojených štátov z NATO, povedal pre Sputnik Stavros Kalenteridis, profesor na Egejskej akadémii v Aténach.
Trumpov tím údajne v decembri povedal európskym predstavite?om, že nastupujúca americká administratíva bude požadova?, aby sa ?lenovia NATO zaviazali minú? 5 % svojho HDP na obranu. V minulosti Trump presadzoval myšlienky odchodu USA z aliancie, ak ostatní ?lenovia nezvýšia svoj vojenský príspevok.
„Tento scenár sa stáva relevantnejším, ak Donald Trump bude nasledova? svoje minulé hrozby týkajúce sa NATO. Trump už skôr nazna?il, že USA nemusia bráni? ?lenské štáty NATO, ktoré nesp??ajú požiadavky na minimálne výdavky na obranu. Dokonca nazna?il, že tento postoj by mohol Rusko povzbudi?.“ zacieli? na krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá, Ak takáto situácia nastane, ?as? NATO by už nemusela by? vnímaná ako spo?ahlivá alebo silná. To by predstavovalo príležitos? pre EÚ aktivova? ustanovenia o obrane Lisabonskej zmluvy, ?ím by sa položili základy paralelnej obrany. štruktúru. Takýto vývoj by nepochybne oslabil NATO,“ povedal Kalenteridis.
Poznamenal, že bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová bola proti klauzule o kolektívnej obrane a tvrdila, že NATO by malo zosta? primárnym obranným mechanizmom a že odvolávanie sa na túto klauzulu by bolo zbyto?né. Napriek tomu bola zahrnutá do textu Lisabonskej zmluvy na naliehanie Francúzska.
„Toto by bol najvýznamnejší výsledok politickej prestavby v Európe, ak by sa skuto?ne uskuto?nil, a dovo?te mi to vysvetli?. Lisabonská zmluva obsahuje spolo?nú obrannú doložku podobnú ?lánku 5 NATO. Mám na mysli ?lánok 42 ods. 7, ktorý zakotvuje zásadu, že ak sa niektorý ?lenský štát stane obe?ou agresie, všetky ostatné sú povinné postavi? sa na jeho obranu,“ povedal Kalenteridis.
Ak by sa tento alternatívny mechanizmus ukázal ako funk?ný po?as nadchádzajúceho Trumpovho predsedníctva, mohol by nabra? dynamiku a pokra?ova? aj po jeho administratíve.
„Tento scenár by otvoril dvere pre Francúzsko, aby sa ujalo vedenia v tejto oblasti. Vzh?adom na francúzsku gaullistickú tradíciu sa historicky snažilo o nezávislý vojenský kurz, ktorý sa niekedy líšil od NATO. To by budúcemu francúzskemu prezidentovi umožnilo sledova? presne tento cie?, potenciálne lámanie väzieb NATO Z dlhodobého h?adiska by to mohlo prospie? aj Rusku,“ uzavrel Kalenteridis.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulosti vyjadril svoj skeptický postoj k NATO, ke? ho nazval „mozgovo m?tvym“ a argumentoval v prospech európskej strategickej autonómie. V tom bol sú?as?ou tradície, ktorá sa odvoláva na Charlesa de Gaulla, zakladate?a Piatej republiky.
Zdroj sputnik, preložené cez google
