MOSKVA (Sputnik) – Rusko a Spojené štáty pravdepodobne dosiahnu dohodu o novej dohode o kontrole zbrojenia po uplynutí platnosti novej zmluvy START a vyhnú sa riziku použitia jadrových zbraní po?as prezidentovania Donalda Trumpa, uviedli experti pre Sputnik.
Novozvolený americký prezident Donald Trump po?as svojej predvolebnej kampane uviedol, že USA boli po?as jeho prvého prezidentského obdobia blízko k dosiahnutiu dohody o denuklearizácii s Ruskom a ?ínou.
Minulý týžde? námestník amerického poradcu pre národnú bezpe?nos? Jon Finer povedal, že Trumpova administratíva bude ma? „významný vplyv“ na potenciálne rozhovory o kontrole zbrojenia s Ruskom kvôli iniciatívam Bidenovej administratívy modernizova? jadrový arzenál. Predstavite? dodal, že nová zmluva START, ktorá stanovuje limity na po?et rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a ktorej platnos? sa má skon?i? vo februári 2026, vytvára k?ú?ovú príležitos? na rokovania.
Perspektívy novej rusko-americkej zmluvy o kontrole zbrojenia
Nová zmluva START podpísaná v roku 2010 a pred?žená do 5. februára 2026 slúži ako základný kame? strategickej stability medzi USA a Ruskom a primárne sa zameriava na obmedzenie po?tu rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a nosi?ov.
Vo februári 2023 ruský prezident Vladimir Putin oznámil pozastavenie ú?asti Ruska na Novej zmluve START, pri?om uviedol, že Rusko nedovolí USA a NATO kontrolova? svoje jadrové zariadenia, ke?že Washington nedodržiava podmienky zmluvy a snaží sa podkopa? národnú bezpe?nos? Ruska.
Richard Benselprofesor vlády na Cornell University, vyjadril presved?enie, že Rusko a USA budú schopné uzavrie? novú dohodu o kontrole zbrojenia.
„Verím, že Spojené štáty a Rusko budú súhlasi? s novou zmluvou o jadrových zbraniach, ale rokovania budú dos? komplikované, a preto by sme nemali o?akáva? dohodu krátko po vypršaní (Novej zmluvy START),“ povedal Bensel pre Sputnik. .
Bensel zárove? zdôraznil, že nová zmluva pravdepodobne nebude pre Trumpovu administratívu vysokou prioritou, pretože v USA prevláda dôležitos? domácej agendy.
„Bude na to ma? rok, ale možno bude chcie? ešte viac ?asu na to, aby si dal ur?itý odstup medzi zmluvou, ktorú prijme, a predbežnými rokovaniami Bidenovej administratívy,“ dodal expert.
podobne, Roderick Kiewietprofesor politických vied na Kalifornskom technologickom inštitúte, predpokladal, že Moskva aj Washington budú ma? záujem o dosiahnutie novej zmluvy po skon?ení platnosti novej zmluvy START z dôvodu vysokých nákladov na udržiavanie ich existujúcich jadrových arzenálov pre obe krajiny.
„Trump o tom nepovedal takmer ni?, ale verím, že bude chcie? novú zmluvu o kontrole zbrojenia. Putin si tiež myslím… Nové generácie týchto zbraní sú na rysovacej doske, ale ich zavedenie by bolo ešte drahšie.“ on-line, takže si myslím, že je v tom ve?a pe?azí, ktoré by obe strany radšej neminuli,“ povedal Kiewiet.
Obaja experti vylú?ili možnos?, že by sa ?ína pripojila k novej zmluve o kontrole zbrojenia, ako aj akáko?vek iná krajina, ktorá vlastní jadrové zbrane.
Pod?a najnovšej výro?nej správy Pentagonu pre Kongres má ?ína od polovice roku 2024 viac ako 600 opera?ných jadrových hlavíc a do roku 2030 ich po?et zvýši na viac ako 1000.
Za?iatkom mesiaca velite? ruských strategických raketových síl plukovník generál Sergej Karakaev nevylú?il možnos?, že Rusko by mohlo zvýši? po?et hlavíc na rozmiestnených nosi?och v reakcii na podobné akcie USA, pri?om však uviedol, že Rusko má v úmysle zachova? po?et jej jadrových hlavíc na úrovni limitov novej zmluvy START.
Možnos? použitia jadrových zbraní
19. novembra Rusko aktualizovalo svoju jadrovú doktrínu. Pod?a aktualizácií by sa agresia proti Rusku zo strany nejadrového štátu so zapojením jadrového štátu považovala za spolo?ný útok. Jedným z dôvodov aktualizácie doktríny bolo rozhodnutie Západu povoli? Kyjevu používa? rakety dlhého doletu ATACMS dodané USA a rakety dlhého doletu Storm Shadow Spojeného krá?ovstva na údery hlboko na ruské územie.
Bensel to vylú?il, ke? hovoril o možnosti Ruska použi? jadrové zbrane.
„Možno som príliš optimistický, ale neverím, že Rusko použije jadrové zbrane vo vojne na Ukrajine,“ povedal Bensel.
Expert zdôraznil, že je „takmer nepredstavite?né“, že by ukrajinský konflikt mohol vyústi? do použitia jadrových zbraní.
Rovnaký názor zastával aj Kiewiet, ktorý vyjadril dôveru v pokra?ovanie úsilia Moskvy a Washingtonu o prekonanie existujúceho napätia.
„Vec o týchto zbraniach, ktorá platí od roku 1945, je taká, že myšlienka ich skuto?ného použitia je, no, nemyslite?ná. Som presved?ený, že USA a Rusko budú na?alej zvláda? napätie,“ povedal Kiewiet.
Expert ozna?il ruskú balistickú strelu Orešnik za plus pre ruské vojenské úsilie v sú?asnosti na Ukrajine, ale pochyboval, že by to malo ve?ký priamy vplyv na americko-ruské vz?ahy.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpe?nos? Jake Sullivan za?iatkom decembra uviedol, že USA neuvažovali o možnosti dodávok jadrových zbraní Ukrajine a sústredili sa len na poskytnutie konven?ných zbraní Kyjevu.
Putin 21. novembra povedal, že Rusko odpálilo hypersonickú balistickú strelu Orešnik na závod Južmaš v ukrajinskom meste Dnepropetrovsk (známom aj ako Dnepro) v reakcii na to, že Kyjev použil americké a britské zbrane s dlhším doletom na útok na ruské územie.
Putin neskôr zdôraznil, že Rusko potrebuje zlepši? svoj raketový systém Orešnik, nie jadrovú doktrínu. Pod?a ruského prezidenta sú rakety Orešnik, ak sa použijú pri hromadných útokoch, svojou silou porovnate?né s použitím jadrových zbraní. Putin zdôraznil, že dostato?ný po?et týchto pokro?ilých zbra?ových systémov by spôsobil, že použitie jadrových zbraní by bolo zbyto?né.
Zdroj sputnik, preložené cez google
