Minulý týžde? ministerka financií Janet Yellenová varovala, že USA dosiahnu svoj nový dlhový limit niekedy medzi 14. a 23. januárom, ?ím riskujú odstavenie vlády. Zvolený prezident Trump sa predtým pokúsil prinúti? zákonodarcov, aby zvýšili limity federálnych pôži?iek alebo ich úplne zrušili, pri?om fiškálni konzervatívci s?úbili, že s ním budú v tejto záležitosti bojova?.
Obávaný dlhový strop, teda kongresom nariadené obmedzenia, ko?ko si môže federálna vláda poži?a?, sa vo štvrtok oficiálne vrátil po rok a pol dlhej prestávke, ktorú umožnil zavádzajúci zákon o fiškálnej zodpovednosti z júna 2023.
Nový strop, ktorý obmedzuje dlh na sumu, ktorú vláda USA dlhuje ku koncu januára 2025 (36,3 bilióna dolárov a pod?a usdebtclock.org stále viac), spôsobuje, že dlh USA je o takmer 5 biliónov dolárov hlbší, než tomu bolo v minulom roku. dnes pred a pol, ke? celkový federálny dlh predstavoval 31,4 bilióna dolárov.
Technicky, splatnos? cenných papierov v odhadovanej výške 54 miliárd USD umožní ministerstvu financií pokra?ova? v poži?iavaní si o nieko?ko týžd?ov dlhšie, po ktorých bude nútené spusti? núdzové opatrenia, obmedzi? služby a zastavi? výplaty miezd vládnym zamestnancom, aby sa predišlo platobnej neschopnosti.
Presný dátum, kedy dôjde k kríze, zostáva záhadou, odohráva sa kdeko?vek od týžd?a pred Trumpovou inauguráciou 20. januára až po nieko?ko dní potom.
Nastupujúci prezident, vedomý si fiškálnej diery, ktorú mu zanechali jeho predchodcovia, ni? z toho nemá a snaží sa zhromaždi? spojencov v Kongrese, aby zaplátali strašidelnú dlhovú dieru, a to bu? zvýšením limitu, alebo jeho úplným zrušením.
Trump sa však môže ocitnú? v rozpore s tým, ?o sú zvy?ajne jeho najneústupnejšími zástancami – fiškálnymi konzervatívcami, ktorí svoju rolu krá?a preukázali zvrhnutím predsedu Snemovne reprezentantov Kevina McCarthyho v roku 2023, a mohol by vyko?aji? akúko?vek budúcu legislatívu, ktorú by považovali za nehospodárnu alebo nepriaznivú pre zrušenie deficitu.
V spolo?nej výzve adresovanej Trumpovi minulý týžde? 38 republikánskych zákonodarcov odmietlo jeho návrh na odloženie reštrikcií pôži?iek o ?alšie dva roky a požadovalo výrazné zníženie výdavkov výmenou za podporu zvýšenia dlhového stropu.
„Máme pre?erpaných približne 33 %. Prinášame približne 4,8 bilióna dolárov a mí?ame 6,8 bilióna dolárov, takže musíte zníži? výdavky v hodnote približne 2 biliónov dolárov,“ povedal pre The Hill za?iatkom týžd?a skúsený fiškálny konzervatívny senátor Rand Paul, ktorý predpovedal, že jeho spojenci v oboch komorách Kongresu podporí viazanie novej ?iapky na ve?ké škrty.
To, ?o sa zníži, by sa mohlo ukáza? ako horúci zemiak, ktorý nikto nechce drža?, pri?om škrty v oblasti sociálneho zabezpe?enia, Medicare alebo Medicaid ur?ite ovplyvnia politicky prichádzajúci ?as znovuzvolenia zákonodarcov, zatia? ?o zníženie vzdelávania, dopravy alebo infraštruktúry by mohlo ma? dlhodobé dôsledky na USA. hospodárstvo a konkurencieschopnos? vo?i ?íne. Škrty v národnej obrane (takmer 900 miliárd dolárov a pribúdajú) ur?ite vyvolajú krik v Pentagone a hrozby zo strany amerického bezpe?nostného a zahrani?nopolitického establishmentu.
„Táto diskusia bude pokra?ova?.“ Po prvé, urobím, ?o bude v mojich silách, aby som zabezpe?il, že dlhový strop bude dôležitejší,“ povedal Paul.
Republikáni, ktorí sa vracajú do Washingtonu na nové zasadnutie Kongresu, ktoré sa oficiálne za?ína v piatok, podporila ich zvýšená vä?šina v Snemovni reprezentantov a v novembrových vo?bách znovu obsadili Senát. Experti z Beltway sa napriek tomu obávajú, že sú?asný predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson nemusí by? schopný udrža? svoj poslanecký klub v nadchádzajúcich mesiacoch pohromade, a nie sú si istí, ?i zákonodarcovia dokážu udrža? rovnováhu v tom, ?o zníži? a o ko?ko.
Storo?ný problém
Prvýkrát bol zavedený v roku 1917, ke? bol stanovený na 11,5 miliardy USD (asi 283,4 miliardy USD v dnešných peniazoch, po úprave o infláciu), strop federálneho dlhu USA sa za 108 rokov odvtedy zvýšil viac ako 100-krát, pri?om strop z roku 1917 má teraz nižšiu hodnotu. ako 0,8 % jeho sú?asnej hodnoty.
Výdavky a hromadenie dlhu sa vymkli spod kontroly a za?ali sa pod Reaganovou administratívou po?as studenej vojny hromadi? zbrane proti Sovietskemu zväzu v 80. rokoch. Takzvaná „mierová dividenda“ z 90-tych a 2000-tych rokov 20. storo?ia, ?iasto?ne v?aka výpredaju zdrojov a aktív bývalého východného bloku, v kombinácii s jedine?ným postavením dolára ako de facto svetovej rezervnej meny, chránila USA na roky pred následkami. ktoré zvy?ajne sprevádzajú vysoký dlh a infla?né výdavky.
Vzostup nových centier ekonomickej moci, ako je BRICS, a pomaly miznúci lesk dolára v medzinárodných transakciách v?aka jeho zbrojeniu, slúžili na postupné podkopávanie „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ pod vedením USA a na urýchlenie globálneho hospodárska a vojenská sú?až o územie, zdroje a technológie.
Zdroj sputnik, preložené cez google
