„Rusko spolu so svojimi spojencami zostane nebezpe?ným aktérom v Európe aj po vojne na Ukrajine a nemôžeme vylú?i?, že bude ohrozova? európske štáty použitím vojenskej sily,“ vyhlásil Hakkanen. Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a ?ínou zárove? ozna?il za dlhodobé riziko.
Reuters pripomína, že spolo?ná hranica Fínska a Ruska je dlhá 1300 kilometrov. Po vstupe krajiny do NATO sa teda významne rozšírili aj hranice medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023. O rok neskôr sa k nemu pridalo susedné Švédsko. Obe dovtedy neutrálne krajiny tak urobili, pretože sa obávali o svoju bezpe?nos? po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Fínsky rezort obrany vo štvrtok zverejnil prvú správu o obrannej politike štátu od vstupu do NATO. Správa odporú?a, aby sa Fínsko zameralo na posilnenie svojej obrany, ako aj odstrašujúcich spôsobilostí v rámci NATO a zintenzívnilo spoluprácu so spojencami pri výcviku vojenských jednotiek.
Pod?a Hakkanena sú hlavnými regionálnymi spojencami Helsínk Švédsko, Nórsko, USA, Británia a Estónsko. Vyzdvihol aj spoluprácu s ne?lenskými štátmi NATO Južnou Kóreou, Izraelom a Japonskom pri zabezpe?ovaní vojenského materiálu. Fínsko bude aj na?alej na obranu mí?a? prostriedky na úrovni dvoch percent HDP, tak ako to požaduje aliancia.
Zdroj feed teraz.sk
