?ína sa už stala nesporným lídrom vo výrobe elektromobilov a má dominantné postavenie aj v sektore veternej a solárnej energie. Európe ?ínska dominancia nad touto výrobou, ako aj nad ?ažbou kritických nerastov, potrebných na zelenú transformáciu, spôsobuje „boles? hlavy“. Na splnenie cie?ov dekarbonizácie potrebuje totiž veterné turbíny, solárne panely aj lacné elektromobily. No zárove? sa chce vyhnú? nadmernej závislosti od dodávok len od jednej strany a chráni? národné priemyselné odvetvia pred ?ínskymi výrobcami, ktorí sú štedro dotovaní Pekingom.
?ína sa podie?a 60 % na svetovej výrobnej kapacite veterných turbín, viac ako 80 % na výrobe solárnych ?lánkov a takmer 40 % na výrobe tepelných ?erpadiel. Vyplýva to zo správy, ktorú v apríli 2024 zverejnila Európska komisia v rámci vyšetrovania „ochrany obchodu“.
V dokumente sa uvádzajú aj po?etné príklady priamej štátnej pomoci pre firmy v ?íne, ako je zníženie daní alebo preferen?né zaobchádzanie vo verejných sú?ažiach a dokonca aj možné využitie nútenej práce.
Brusel má v ?erstvej pamäti katastrofálne dôsledky energetickej závislosti EÚ od Ruska. Teraz sa obáva ?ínskych obmedzení na vývoz gália a germánia, ktoré sú nevyhnutné pre produkty, ako sú polovodi?e a solárne panely. Peking varoval, že ak to bude považova? za potrebné, bude využíva? moc, ktorú mu ude?uje jeho dominancia.
Pod?a generálneho riadite?a španielskej spolo?nosti Basquevolt Francisca Carranzu je dominancia ?íny skuto?ne ohromujúca. Jeho firma sa snaží poskytnú? Európe polovodi?ovú batériu, ktorá jej umožní vyrába? lacnejšie vozidlá s vä?šou autonómiou bez závislosti od ?ínskych technológií a materiálov. Ale ?í?ania ovládajú všetky vrstvy elektromobilu, od vozidla až po suroviny vrátane batérií. Je ?ažké dosiahnu? kontext, v ktorom môže by? Európa nezávislá od ?íny, upozor?uje.
Ázijský gigant, ktorého ekonomika pokrivkáva v dôsledku problémov na trhu s nehnute?nos?ami, sa v prípade hospodárskeho rastu spolieha vo ve?kej miere na zmenu modelu založenom na high-tech výrobe. Investície do priemyselných odvetví v tomto sektore vzrástli od januára do októbra 2024 medziro?ne o 9,3 %. Krajina potrebuje vyváža? tovar a je si dobre vedomá dopytu po ekologických produktoch.
Na rokovaniach s Bruselom vláda v Pekingu vždy opakuje, že bez ?ínskych produktov nebude EÚ schopná uskuto?ni? svoj ekologický prechod. A ak zavedie clá, proces bude ove?a drahší.
Pod?a analytikov na uskuto?nenie zeleného prechodu EÚ by v krátkodobom horizonte bolo lepšie nakupova? z krajiny, ktorá má najvä?šiu komparatívnu výhodu vo výrobe tohto tovaru, teda z ?íny. Ale z dlhodobého h?adiska je vec iná. „Dovážajúce krajiny musia urobi? kalkuláciu. ?o je hodnotnejšie – záplava produktov, ktoré sú lacné, no vytvárajú nezamestnanos? v eurozóne, alebo náklady na zavedenie ciel?“ položil k?ú?ovú otázku ekonóm Michael Pettis, odborník na ?ínske financie.
Zdroj feed teraz.sk
