Vplyv hormónu stimulujúceho hlad na vnútorné biologické hodiny cicavcov zistili odborníci z univerzity v Samare.
Podľa vedcov ghrelín, ktorý sa syntetizuje v gastrointestinálnom trakte, pomáha telu prispôsobiť svoje vnútorné vzorce spánku a bdenia každodennému rytmu vonkajšieho sveta. Výsledky boli publikované v IM Sechenov Russian Journal of Physiology.
Ghrelín je peptidový hormón produkovaný sliznicou žalúdka. Ovplyvňuje kognitívny výkon, učenie a pamäť a stimuluje hlad. Jeho koncentrácia v krvi sa zvyšuje, keď človek vidí a počuje vôňu jedla, preto sa ghrelín nazýva „hormón hladu“ a „hormón chuti do jedla“, uviedli odborníci z Národnej výskumnej univerzity v Samare SP Korolev Samara.
Vedci zistili, že ďalšou funkciou ghrelínu v tele cicavcov je prispôsobenie biologických hodín vonkajšiemu 24-hodinovému astronomickému dňu. Za túto synchronizáciu je zodpovedné takzvané suprachiazmatické jadro, ktoré sa nachádza v hlavnom generátore cirkadiánnych rytmov – hypotalame.
„Hlavný mechanizmus regulácie cirkadiánnych rytmov je fotický: je založený na tom, čo človek vidí za oknom, koľko svetla dopadá na sietnicu v určitú dennú dobu,“ povedala Elena Inyushkina, spoluautorka štúdie a docentka Katedra fyziológie zvierat a ľudí na Samarskej univerzite.
„Niektoré iné, nefotické mechanizmy využívajú informácie o strave, zložení a energetickej hodnote potravín.“ Ghrelin funguje v súlade s nefotickým mechanizmom, dodal výskumník.
Tím vedcov zistil, že tento hormón ovplyvňuje nervové impulzy prenášané z neurónu na neurón prostredníctvom synaptických komunikačných adhézií. „Skúmali sme plátky mozgu potkanov a zistili sme, že 50 z 81 neurónov vykazovalo aktivitu v reakcii na podanie ghrelínu,“ vysvetlil výskumník. „Podrobnejšia štúdia ukázala, že účinok ghrelínu na aktivitu neuronálnych hrotov je prostredníctvom receptorov GHS-R1a, ktoré sa tiež podieľajú na protizápalovej reakcii tela.“
Po zavedení ghrelínu vykazovalo 32 percent neurónov zvýšenú aktivitu. Ale naopak 30 percent bolo „inhibovaných“, čo naznačuje, že ghrelín pôsobí odlišne na rôzne časti mozgu, dodal Inyushkina.
Práca sa uskutočnila s podporou Ruskej vedeckej nadácie.
Zdroj sputnik, preložené cez google
