Šéf Bieleho domu, ktorý 20. januára 2025 odovzdá funkciu staronovému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, sa v utorok v hlavnom meste Luanda stretne s angolským prezidentom Joaom Lourencom a vystúpi s prejavom v Národnom múzeu otroctva (MNE).
V stredu má Biden naplánovanú cestu do Lobita, prístavného mesta vzdialeného približne 500 kilometrov južne od Luandy.
Prístav je srdcom koridoru Lobito, rozsiahleho medzinárodného infraštruktúrneho projektu, na ktorý Angola získala pôži?ky od USA aj od EÚ. Ide o 1300 kilometrov dlhú železni?nú tra? spájajúcu Konžskú demokratickú republiku (KDR) a Zambiu – vnútrozemské krajiny bohaté na nerastné suroviny – s angolským prístavom Lobito nachádzajúcim sa na pobreží Atlantického oceánu.
Biden pri vla?ajšom stretnutí s Lourencom v Bielom dome ozna?il tento projekt za „historicky najvä?šiu železni?nú investíciu Spojených štátov v Afrike“. Projekt je sú?as?ou geopolitického boja medzi USA a ?ínou, ktorá okrem toho, že do regiónu masívne investuje, vlastní aj bane v KDR a Zambii.
Angolská vláda v súvislosti s Bidenovou návštevou vyhlásila na 3. a 4. december pracovné vo?no a v Luande, meste s približne 9,5 miliónmi obyvate?ov, zaviedla prísne bezpe?nostné opatrenia.
„Ide o historickú návštevu nielen preto, že je to prvýkrát, ?o prezident USA navštívi Angolu, ale aj preto, že skuto?ne symbolizuje prioritu prezidenta Bidena posil?ova? globálne spojenectvá a partnerstvá, ako aj náš strategický prístup, pokia? ide o politiku USA vo?i Afrike,“ povedal poradca Bieleho domu pre komunikáciu v oblasti národnej bezpe?nosti John Kirby.
Návštevou Angoly Biden (82) plní s?ub, ktorý dal koncom roka 2022, že navštívi túto 37-miliónovú portugalsky hovoriacu krajinu bohatú na ropu.
Angola je druhým najvä?ším vývozcom ropy v Afrike, pri?om ropný priemysel tvorí približne 90 percent jej vývozu. Mnohí jej obyvatelia sú však chudobní a nezamestnaní. Pod?a údajov Svetovej banky (WB) dosiahla v roku 2023 miera nezamestnanosti mladých Angol?anov 58 percent.
Od Lourencovho zvolenia za prezidenta v roku 2017 sa vz?ahy medzi USA a Angolou výrazne oživili, ?o je obrat oproti rokom studenej vojny, ke? Spojené štáty poskytovali tajnú pomoc Národnému zväzu za úplnú nezávislos? Angoly (UNITA), druhej najvä?šej strane v krajine.
?udskoprávne skupiny a opozi?ní aktivisti vinia angolské úrady z rastúcich represií vrátane potlá?ania protestov. Mimovládna organizácia na ochranu ?udských práv Amnesty International (AI) vo svojej novembrovej správe tvrdí, že angolská polícia od novembra 2020 do júna 2023 v rámci dlhodobého zásahu proti disentu zabila najmenej 17 demonštrantov.
Zdroj feed teraz.sk
