Krajne pravicové strany získali celkovo podporu viac než 30 percent voličov. V porovnaní s voľbami v roku 2024 ide o výrazný nárast, krajná pravica vtedy získala menej než desať percent hlasov.
Volebná účasť dosiahla 20-ročné maximum, k urnám prišlo viac než 52 percent voličov.
Parlamentné voľby sa konali v napätej politickej atmosfére. Napätie vyvolalo rozhodnutie rumunského Ústavného súdu, ktorý nariadil prepočítanie hlasov odovzdaných v prvom kole prezidentských volieb. Prekvapivo v nich zvíťazil nezávislý krajne pravicový kandidát Calin Georgescu, ktorý je podľa agentúry AFP obdivovateľom ruského prezidenta Vladimira Putina.
Prekvapivý úspech krajnej pravice vyvolal na Západe obavy z potenciálnej zmeny zahraničnej politiky Rumunska. Krajina je členom NATO i EÚ a zdieľa štátnu hranicu s Ukrajinou.
„Občania Rumunska vyslali politikom jasný signál,“ vyhlásil premiér Marcel Ciolacu z PSD, podľa ktorého by si krajina mala zachovať proeurópske smerovanie. Zdôraznil však, že rovnako dôležitá je aj „ochrana identity krajiny, jej národných hodnôt a viery“.
Politológ Cristian Pirvulescu však pre AFP uviedol, že voľby neposkytli jasnú odpoveď. „Ide o výnimočne rozdrobený parlament s množstvom rizík“. Vytvorenie vlády preto môže byť zložité, dodáva AFP.
Zdroj feed teraz.sk
