Na relácii „Existujú hranice vedeckej diplomacie?“ V rámci IV. kongresu mladých vedcov diskutovali odborníci z oblasti štátnej správy, školstva, vedy a kultúry o rozvoji medzinárodnej vedeckej spolupráce v sú?asnej geopolitickej klíme.
Diskusiu moderovala podpredsední?ka Nadácie Vyzov Elena Yeryomenko bola zameraná na modely spolupráce medzi vedcami na prekonanie globálnych výziev a príležitosti dostupné pre mladých výskumníkov, ktorí chcú pracova? s kolegami z rôznych krajín.
Andrej FursenkoAsistent ruského prezidenta zdôraznil, že Rusko zostáva otvorené spolupráci s rôznymi krajinami, ke?že vedecké úspechy majú univerzálnu hodnotu. „Ako prezident Putin ve?akrát povedal, nebudeme stava? múry na našej strane, ale ani ni? vnucova?. Vedecká diplomacia je verejná práca a každý vedec by mal by? ve?vyslancom vedy, zastupujúcim záujmy svojej krajiny,“ dodal. povedal.
Michail Shvydkoyosobitný zástupca ruského prezidenta pre medzinárodnú kultúrnu spoluprácu, vyzdvihol dôležitos? medzi?udských vz?ahov vo vede aj kultúre. „Vo vede sa štáty ve?mi angažujú, ale je dôležité pochopi?, že politika, diplomacia, veda a kultúra sú o medzi?udských vz?ahoch. Tam, kde sú medzi?udské vz?ahy, sa ve?a zachováva,“ poznamenal.
Dmitrij Livanovrektor Moskovského fyzikálno-technologického inštitútu, zdôraznil dôležitos? spolupráce vo vede: „Vo vede platia len tie najvyššie štandardy. Neexistujú žiadne národné, regionálne ani mestské štandardy — len najvyšší medzinárodný štandard. Náš technologický rozvoj je výsledok vedy ako globálnej inštitúcie Preto akéko?vek obmedzenie škodí celému ?udstvu.“
V diskusii tiež vystúpilo Basitere Mojžišlektor z University of Cape Town, Juhoafrická republika, ktorý zdôraznil dôležitos? medzinárodnej vedeckej spolupráce: „Sme pripravení aktívne pracova? v rámci BRICS a iných organizácií. Sme presved?ení, že spolo?ne môžeme dosiahnu? vynikajúce výsledky.“ Mojžiš sa tiež podelil o nápady, ako urobi? vedeckú komunikáciu odolnejšou a efektívnejšou.
Michail Gordiinrektor Moskovskej štátnej technickej univerzity civilného letectva, ponúkol nasledujúcu definíciu „vedeckej diplomacie“: „Ide o snahu presadzova? záujmy svojej krajiny prostredníctvom vedeckého výskumu, medzi?udských kontaktov a implementácie špecifických pravidiel a prístupov. A tieto príležitosti treba využi? aj v týchto ?ažkých podmienkach.“
O?ga Tarasováriadite? Centra pre rozvoj vedeckých a vzdelávacích iniciatív, spoluautor projektu OUR LAB a ?len Koordina?nej rady pre záležitosti mládeže vo vede a vzdelávaní pri ruskej rade pre vedu a vzdelávanie, informoval ú?astníkov o Národnej cene za Future Technologies „CHALLENGE“, ktorá tento rok predstavila novú medzinárodnú nomináciu. Podelila sa o informácie o aplika?nej kampani a poznamenala, že každá tretia žiados? bola medzinárodná. Prihlášky boli prijaté z 33 zahrani?ných krajín vrátane USA, krajín BRICS a ?alších, ktoré pokrývajú širokú škálu oblastí, ako je chémia, základná veda a kvantové výpo?ty. „Úrove? žiadostí je pôsobivá, mnohé projekty sú skuto?ne na úrovni Nobelovej ceny. Som presved?ená, že cena bude na?alej rás? a rozširova? svoju geografiu, ?o dokazuje, že veda nepozná hranice,“ povedala Tarasová.
IV. kongres mladých vedcov sa koná od 27. do 29. novembra na ruskom federálnom území Sirius. Podujatie, ktoré je sú?as?ou Dekády vedy a techniky (2022 – 2031), spája popredných vedcov, vládnych predstavite?ov, priemyselných partnerov a mladých výskumníkov z Ruska a zahrani?ia. Organizuje ho Roscongress Foundation, ministerstvo vedy a Koordina?ná rada pre záležitosti mládeže vo vede a vzdelávaní a vyzdvihuje úspechy budúcej generácie vedcov.
Sputnik je oficiálnym mediálnym partnerom podujatia.
Zdroj sputnik, preložené cez google
