Oproti vládou o?akávanej skuto?nosti v tomto roku by mal deficit budúci rok pod?a rozpo?tu klesnú? o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.). K dosiahnutiu tohto cie?a prispeje najmä balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v celkovej výške 1,9 % HDP.
V tejto súvislosti analytici upozornili, že prijatý konsolida?ný balí?ek je ?iasto?ne rozpo?tovaný aj na nové výdavkové tituly. Poukázali na to, že aj ke? je Slovensko jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, je zárove? jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Cielený deficit je pritom stále druhým najvyšším v rámci eurozóny.
V ?alších dvoch rokoch sú ciele rozpo?tu nastavené na postupné znižovanie schodku o 1 p. b. a 0,7 p. b., zatia? však bez špecifikovaných opatrení. „Na dosiahnutie cie?ov je potrebné v roku 2026 prija? ?alšie opatrenia vo výške 0,4 % HDP a v roku 2027 dodato?ných 1,5 % HDP. Bez týchto opatrení rozpo?et pre roky 2025 a 2026 uvažuje s deficitmi na úrovni 4,2 %, resp. 4,9 % HDP,“ vy?íslili analytici.
V prípade dosiahnutia rozpo?tových cie?ov by sa mal verejný dlh Slovenska stabilizova? na úrovni 60,5 % HDP v roku 2027, ?o je približne 10 p. b. nad hornou hranicou dlhovej brzdy. Ak sa dodato?né opatrenia nepodarí prija?, rozdiel oproti hornej hranici dlhovej brzdy by mohol dosiahnu? viac ako 15 p. b.
Scenár NBS predpokladá pod?a analytikov v roku 2024 nižší deficit v porovnaní s o?akávaniami rozpo?tu o 0,2 p. b., a to 5,6 % HDP. Podobne pozitívnejšie vnímajú aj schodok na rok 2025, ktorý o?akávajú lepší rovnako o 0,2 p. b. na úrovni 4,5 % HDP. „Obdobne ako v aktuálnom roku, pozitívne riziká sú vnímané v nižšom ?erpaní bežných výdavkov, pri?om významné pozitívne riziko v roku 2025 pramení z nižších armádnych investícií. Tie budú v budúcom roku výrazne ovplyvnené dodávkami vojenskej techniky, ktoré sa v deficite zaznamenávajú až v momente príchodu na územie Slovenska,“ priblížili ekonómovia.
Negatívne riziko v roku 2025 predstavujú pod?a nich nižšie da?ové príjmy, prameniace z horších makroekonomických predpokladov a nenaplnenie o?akávaného vplyvu konsolida?ných opatrení. „V scenári NBS vidíme najvýznamnejšie negatívne riziko najmä na príjmovej strane, kde môže z rôznych dôvodov prís? k nižšiemu ako o?akávanému rastu príjmov. Negatívne riziko vidíme tiež na niektorých výdavkových tituloch, najmä výdavkoch sociálneho zabezpe?enia a mzdách,“ doplnili analytici.
Zdôraznili, že efektívne ?erpanie eurofondov by podporilo ekonomiku aj ozdravenie verejných financií. „Využívanie prostriedkov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti by pomohlo prinies? rastový impulz do ekonomiky. Slabý nábeh ?erpania na za?iatku sú?asného programového obdobia je fenoménom viacerých krajín, no aj v tomto porovnaní je Slovensko v sú?asnosti pozadu,“ upozornili.
vjo
Zdroj feed teraz.sk
