Legislatíva nedokáže obmedzi? vplyv sankcií mimo krajiny, jej cie? je však zruši? ich dosah v rámci Nikaraguy tým, že miestne banky a ?alšie inštitúcie prinúti, aby sankcie ignorovali.
Ortega návrh zákona predložil do parlamentu minulý týžde?. V pondelok ho jednomyse?ne schválilo všetkých 91 provládnych poslancov, uvádza Reuters. Legislatíva nazvaná „Zákon na ochranu Nikaraguj?anov pred zahrani?nými sankciami a agresiou“ ozna?uje sankcie uvalené inými štátmi, zoskupeniami krajín ?i organizáciami za „neplatné a bez akéhoko?vek právneho ú?inku„. Ú?innos? nadobudne po zverejnení v úradnom vestníku, k ?omu by malo dôjs? v najbližších d?och.
Prezident Ortega síce nemôže zabráni? zahrani?ným subjektom v uva?ovaní ?i uplat?ovaní sankcií, legislatívou sa však snaží blokova? ich dosah na území Nikaraguy a vyvíja tlak na tamojších bankárov.
Legislatíva totiž stavuje, že žiadna osoba ani inštitúcia nemôžu pozastavi? dodávky tovaru ?i služieb osobám alebo spolo?nostiam, na ktoré sa vz?ahujú zahrani?né sankcie, inak by im mohli hrozi? pokuty, do?asné alebo definitívne pozastavenie ?innosti a prípadné aj väzenie za vlastizradu, ktorá sa zvykne tresta? zhruba desiatimi rokmi od?atia slobody.
Spojené štáty, Európska únia, Švaj?iarsko aj Kanada uvalili sankcie na približne 50 najvyšších predstavite?ov Nikaraguy vrátane prvej dámy Murillovej, ako aj nieko?kých jej a Ortegových detí a taktiež šéfov polície a armády. Obvinili ich z vážneho porušovania ?udských práv pri potlá?aní protivládnych protestov v roku 2018. Ortega odvtedy ešte viac potlá?a disent v krajine.
Reuters pripomína, že nikaragujský parlament len pred pár d?ami schválil ústavnú reformu, ktorá rozširuje vplyv Ortegu a Murillovej, pri?om im priznáva vä?šiu moc nad médiami, robí z nich tzv. spoluprezidentov a prezidentský mandát predlžuje z piatich na šes? rokov.
Zdroj feed teraz.sk
