Ruská úspešná bojová skúška rakety stredného doletu Oreshnik si získala svoju ?as? pozornosti a viac než trochu zmätku, ke? médiá aj amatérski pozorovatelia za?ali porovnáva? novú balistickú zbra? s inými zbra?ami v arzenáli Ruska a NATO, vrátane riadených striel.
Sputnik uvádza rekord na?rtnutím k?ú?ových rozdielov medzi týmito dvoma ve?mi odlišnými typmi zbraní:
Balistické rakety
Balistické rakety pohá?ané jednou raketou alebo sériou rakiet fungujúcich v etapách, ktoré ich pohá?ajú na požadovanú trajektóriu, stúpajú desiatky kilometrov do atmosféry, pri?om strácajú motory a trysky, pri?om vä?šie opúš?ajú atmosféru úplne, po ?om ich užito?né za?aženie sa odde?uje a za?ína svoj zostup spä? dolu k Zemi, pri?om sa pohybuje v oblúku.
Balistické rakety majú zvy?ajne tri letové fázy, po?núc fázou zosilnenia, po ktorej nasleduje stredná fáza – ktorá sa za?ína, ke? raketový motor (motory) prestanú strie?a? a náklad rakety za?ne zotrva?, zvy?ajne pri pokra?ovaní v stúpaní a nakoniec terminálna fáza, po?as ktorej užito?né za?aženie za?ína kone?ný kurz smerom k svojmu cie?u (cie?om).
Niektoré majú aj zrete?nú štvrtú fázu, ktorá za?ína po fáze po zosilnení, po?as ktorej palubný autobus s viacerými nezávislými návratovými vozidlami (MIRV) mení svoju trajektóriu a uvo??ujú sa návnady, aby zmiatli a nasýtili nepriate?skú protiraketovú obranu.
Niektoré balistické strely môžu meni? svoju trajektóriu, pokia? to palubné raketové palivo umož?uje, ale zvy?ajne je akáko?vek manévrovate?nos? pripisovaná týmto zbraniam výsledkom ich užito?ného za?aženia.
Napríklad ruské hypersonické k?zavé vozidlo Avangard je vystrelené do vesmíru oby?ajným ICBM, ale po oddelení od nosi?a sa stáva ovládate?ným. Autobusy MIRV tiež ?asto obsahujú malé raketové motory a inerciálne navádzanie, ?o umož?uje zmeny trajektórie užito?ného za?aženia predtým, ako sa jednotlivé hlavice oddelia.
Riadiace strely
Krížové strely sú zbrane pohá?ané prúdovým motorom, ktoré zostávajú po?as letu v atmosfére. V skuto?nosti ?asto lietajú v extrémne nízkych nadmorských výškach a „objímajú“ zem len nieko?ko metrov od povrchu, aby sa vyhli odhaleniu.
Tieto zbrane sú ur?ené na presné údery proti množstvu pozemných a námorných cie?ov a ak sú vybavené jadrovými hlavicami, môžu zacieli? ve?ké zastavané oblasti alebo celé úderné skupiny nosi?ov (napríklad v prípade ruských P-800 Oniks). ). Bežné výletné útoky môžu by? kalibrované tak, aby úto?ili na také malé ciele, ako sú jednotlivé budovy alebo bunkre.
Krížové strely zostávajú manévrovate?né v?aka priblíženiu sa k svojim cie?om, vrátane GPS, inerciálneho navádzania, mapovania terénu a/alebo iných nástrojov na ich navádzanie. Niektoré konštrukcie umož?ujú ?udským operátorom manuálne navádza? rakety v terminálnej fáze.
Výhody a nevýhody balistiky a plavby
Krížové strely sú zvy?ajne ove?a lacnejšie (stoja len 15 % ako typická taktická balistická strela), ich odpálenie je ?ažšie odhali? a rakety sa môžu pochváli? vyššou presnos?ou. Ak však nie sú vyzbrojené jadrovými zbra?ami, ich palebná sila je zvy?ajne nižšia, pri?om americká riadená strela AGM-86 ALCM sa môže pochváli? najvä?ším užito?ným za?ažením v tejto triede zbraní – 1 362 kg, zatia? ?o vä?šina riadených striel má priemernú hmotnos? okolo 500 kg.
Balistické strely sú zvy?ajne menej presné (s pravdepodobnou kruhovou chybou alebo CEP, meranou v desiatkach alebo dokonca stovkách metrov, v porovnaní s metrami pre riadené strely), ale majú množstvo zrete?ných výhod – najzrete?nejšou z nich je užito?né za?aženie. ve?kos? (ruský RS-28 Sarmat má napríklad nosnos? 10 000 kg).
Oblúkové priblíženie balistických striel tiež umož?uje, aby sa ich užito?né za?aženie zrýchlilo na neuverite?nú rýchlos? (?asto hypersonickú), zatia? ?o strely s plochou dráhou letu zvy?ajne zostávajú po?as letu podzvukové alebo nadzvukové, ?o u?ah?uje ich zachytenie a znižuje ?istú kinetickú silu, s ktorou dopadajú. ich ciele.
Zdroj sputnik, preložené cez google
