Milanovi?, ktorému mandát vyprší vo februári, sa teší podpore približne tretiny oprávnených voli?ov. Prieskumy verejnej mienky mu tým dávajú náskok pred jeho najsilnejším súperom Draganom Primoracom, lekárom spájaným s vládnucou Chorvátskou demokratickou úniou (HDZ).
O novej hlave štátu sa však pravdepodobne rozhodne až v druhom kole volieb, ktoré sa bude kona? o dva týždne neskôr, ak žiaden z kandidátov nezíska v tom prvom nadpolovi?nú vä?šinu hladov.
Po?as uplynulých piatich rokov bol Milanovi? s Plenkovi?om takmer neustále v konflikte pre zahrani?nú a obrannú politiku Chorvátska, najmä v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine.
V roku 2020 zví?azil Milanovi? ako kandidát hlavného opozi?ného subjektu – Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP). Hoci obhajoval „normálne Chorvátsko“ ako liberálnu demokraciu, v ostatných rokoch používa populistickejšiu rétoriku. Odsúdil postoj Európskej únie k ruskej vojne proti Ukrajine, za ?o ho premiér Plenkovi? obvinil z presadzovania „proruských názorov“.
Prezident zastáva v Chorvátsku prevažne ceremoniálnu funkciu, zastupuje svoju krajinu na svetovej scéne, koordinuje zahrani?nú politiku s vládou a je tiež zodpovedný za ozbrojené sily krajiny.
Zdroj feed teraz.sk
