Po viacerých technických problémoch, najmä pod vplyvom extrémneho po?asia, sa konštrukcia teleskopu zrútila 1. decembra 2020. „Pre nás, ktorí sme tam žili a pracovali, je obzvláš? bolestné sledova? záznam skazy. Ako by vám niekto odrazu povedal, že váš dom zhorel,“ povedal o udalosti rádioastronóm Rhys W. Taylor.
Autorom myšlienky na vybudovanie obrieho teleskopu bol profesor William Gordon z Cornellovej univerzity v štáte New York (USA), ktorý sa venoval výskumu ionosféry. S výstavbou observatória sa za?alo v roku 1960, do prevádzky ho uviedli 1. novembra 1963.
Sférický teleskop s priemerom paraboly 305 metrov bol umiestnený vo vápencovej priehlbine, tvorilo ho 38.778 kovových panelov. Nad nimi bola v ohnisku paraboly na oce?ových lanách ukotvená pohyblivá kupola s prijíma?om v?n. Pôvodne tvorili povrch paraboly pozinkované plechy, v roku 1974 ich vymenili za hliníkové. Išlo o najvä?šiu a najcitlivejšiu pozorovaciu stanicu tohto druhu na svete pre štúdium žiarenia emitovaného vesmírnymi telesami a skúmanie vesmírnych telies prostredníctvom žiarenia vysielaného zo Zeme.
Z teleskopu vyslali 16. novembra 1974 ku gu?ovej hviezdokope M13 v súhvezdí Herkules rádiový signál s výkonom 3 terawatty (TW) na frekvencii 2,4 gigaherzov (GHz). Posolstvo v rámci projektu, ktorého autorom bol Frank Drake, obsahovalo v dvojkovej ?íselnej sústave základné informácie o živote na Zemi: ?ísla 1, 6, 7, 8 a 15 vyjadrovali atómové ?ísla prvkov potrebných pre život na Zemi – vodík (H!, uhlík (C), dusík (N), kyslík (O) a fosfor (P).
Správa obsahovala základné molekuly cukrových báz a fosfátov, z ktorých sa skladá re?azec DNA, obrázok DNA, obrázok ?loveka, ?íslo reprezentujúce priemernú výšku ?loveka v roku 1974 (176,4 cm) a ?udskú populáciu v roku 1974 (4,29 miliardy). V ?alšej sekcii bol zjednodušený obrázok Slne?nej sústavy a samotného teleskopu.
Gu?ová hviezdokopa v súhvezdí Herkula obsahuje státisíce hviezd s hmotnos?ou podobnou Slnku. Signál zo Zeme tam dorazí až o 25.000 rokov, takže prípadná odpove? na Zem príde najskôr okolo roku 52.000.
Toto pracovisko sa pri?inilo aj o ?alšie vedecké objavy. V roku 1967 sa podarilo odmera?, že oto?enie planéty Merkúr okolo svojej osi trvá 59 pozemských dní, nie 88, ako sa dovtedy predpokladalo.
Pracovisko objavilo aj vôbec prvý binárny pulzar, ktorý nepriamo potvrdil existenciu gravita?ných v?n pod?a predpokladov Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (experimentálne boli tieto vlny potvrdené v roku 2016). Vedci Russell A. Hulse a Joseph H. Taylor získali za tento objav Nobelovu cenu za fyziku za rok 1993.
V roku 1981 tu vznikli prvé radarové mapy povrchu Venuše a v roku 1992 objavili vôbec prvú exoplanétu. Následné pozorovania potvrdili existenciu celého planetárneho systému pulzar PSR 1257+12. V roku 1994 tu vedci zmapovali rozloženie polárneho ?adu na Merkúre. Samostatnou kapitolou sú pozorovania z hlbín vesmíru, teda z priestoru mimo našej galaxie.
„Observatórium bolo miestom vedy, ale tiež kultúry, objavilo sa vo filmoch, v románoch a pies?ach,“ uviedol Rhys W. Taylor. Najznámejším je televízny seriál Akty X (The X-Files, 1993), alebo bondovka GoldenEye (Zlaté oko, 1995), ?i snímka Kontakt (Contact, 1997). Ro?ne navštívilo observatórium takmer 100.000 návštevníkov, ob?úbené boli programy ur?ené pre záujemcov od stredoškolských študentov až po vysokoškolských profesorov.
Rádioteleskop viackrát poškodilo extrémne po?asie, predovšetkým hurikán Maria v roku 2017. V auguste 2020 sa uvo?nilo jedno z podporných lán a prerazilo 30-metrovú dieru v tanieri. Teleskop sa definitívne zrútil 1. decembra 2020. Nieko?ko dní pred tým americká Národná vedecká nadácia (NSF) oznámila, že toto unikátne pracovisko vyradí z prevádzky.
Zdroj feed teraz.sk
