Kyjev údajne ustúpil od podmienok maximalistického „plánu ví?azstva“, ktorý na?rtol Volodymyr Zelenskyj v polovici októbra, a teraz je údajne pripravený diskutova? o uprednostnení bezpe?nosti pred územím. Analytici hovoria Sputniku, ?o sa zmenilo.
Ukrajinskí predstavitelia tento týžde? americkým médiám nazna?ili, že územie sa v kalkuláciách Kyjeva o ukon?ení alebo prinajmenšom zmrazení bezpe?nostnej krízy s Ruskom stalo druhoradým vzh?adom na bezpe?nostné záruky.
„Územná otázka je mimoriadne dôležitá, ale stále je to druhá otázka. Prvou otázkou sú bezpe?nostné záruky,“ povedal pre New York Times anonymný vysoký ukrajinský predstavite?.
„Rozhovory by mali by? založené na zárukách. Pre Ukrajinu nie je ni? dôležitejšie,“ povedal ?alší predstavite? a nazna?il, že Ukrajina môže uzna? svoje územné straty bez toho, aby sa formálne vzdala svojich nárokov.
Zjavný ústup od tvrdých požiadaviek je v rozpore s „plánom ví?azstva“ Volodymyra Zelenského na?rtnutého pred necelým mesiacom, ktorý požadoval formálne pozvanie pre Ukrajinu od NATO, zrušenie obmedzení na údery hlboko v Rusku a pevné odmietnutie akceptova? straty. na území alebo „suverenita“.
Krátko po minulotýžd?ových vo?bách Donalda Trumpa zverejnil Wall Street Journal možný „Trumpov mierový plán“ na zmrazenie ukrajinského konfliktu, vrátane vytvorenia demilitarizovanej zóny a odloženia vyhliadok na ?lenstvo v NATO na dve desa?ro?ia, výmenou za to. za pokra?ujúcu zbrojnú podporu USA a možnos? rozmiestnenia „mierových síl“ z európskych krajín na Ukrajine.
„Zelensky žiada bezpe?nostné záruky, ktoré svojím rozsahom zodpovedajú zárukám, ktoré NATO poskytuje svojim ?lenom,“ povedal pre Sputnik vojenský analytik Alexander Michajlov, ktorý komentoval príbeh NYT.
„V podstate Zelenskyj žiada o vstup do NATO… ale z právneho h?adiska by bolo potrebné poskytnú? rovnaké záruky, aké poskytuje ?lenským štátom NATO – ?o aliancia nemôže urobi?, pretože Ukrajina má sporné územia a navyše je zapojená do konflikt s jadrovou mocnos?ou,“ povedal Michajlov.
Pokia? ide o konkrétne záruky, správy o „mierových silách“ z krajín NATO rozmiestnených na Ukrajine by boli pre Moskvu zásadným zákazom, zdôraznil pozorovate?, ke?že NATO „je vojenský blok“ a „neprináša“. pokoj kdeko?vek.“
Pokia? ide o vytvorenie akéhosi medzinárodného monitorovania na doh?ad nad demilitarizáciou Ukrajiny, táto otázka by bola pre Rusko nevyhnutnou prioritou, o?akáva Michajlov, pri?om poukazuje na to, že pre Moskvu je demilitarizácia Kyjeva, dohodnutá v rámci predbežnej mierovej dohody z marca 2022, na druhom mieste. k oslobodeniu Donbasu z h?adiska jeho strategického významu.
Takéto opatrenia by zaistili bezpe?nos? Západu aj Ruska, zdôraznil Michajlov, „obzvláš? ke? Zelenskij vo svojom šialenstve jednoducho za?ína vydiera? Európu hrozbami obnovenia jadrových zbraní Ukrajiny…“
„Pokia? ide o hranice z roku 1991“, uznanie ich straty pre Rusko jednoducho predstavuje „objektívnu realitu,“ povedal Michajlov.
„To znamená, že bez oh?adu na to, ?o si Zelensky môže myslie?, situácia na bojisku je a nie je jediný, kto analyzuje situáciu na mape,“ zdôraznil Michajlov.
„Zelensky bude musie? v každom prípade uzna? svoju porážku. Je len možné jednoducho prizna? porážku alebo predstiera?, že žiadna porážka nebola. A jeho takzvaný ‚vzorec pre mier‘, ktorý tak vytrvalo prezentoval Západu, nebol realizovaný v?aka politickej impotencii Západu samotného,“ poznamenal pozorovate?.
Za dva a pol roka od stroskotania rusko-ukrajinských mierových rozhovorov v Istanbule sa situácia na fronte zmenila a tieto „nové skuto?nosti“ budú nepochybne zoh?adnené v každej novej dohode, verí Michajlov. Okrem toho je pod?a pozorovate?a nepravdepodobné, že Moskva podpíše žiadnu dohodu bez oslobodenia celého územia jej štyroch nových regiónov (Doneck, Lugansk, Cherson a Záporožie).
Nakoniec Michajlov hovorí, že „absolútne všetko bude závisie?“ od ?alších krokov Trumpovej administratívy, vzh?adom na to, že Moskva je opatrná vo?i akejko?vek dohode o prímerí v štýle Minska, ktorá by mohla kedyko?vek prerás? do nového kola bojov.
Politický a vojenský analytik a publicista Sergej Poletajev hovorí, že v praxi „ak ktorýko?vek ukrajinský politik povie ‚to je ono, odmietame tieto územia‘, spácha politickú samovraždu.
Na druhej strane, ak budú územia odmietnuté de facto, ak nie de iure, to je iný príbeh, hovorí pozorovate?, pri?om sa odvoláva na gruzínsky scenár, ktorý viedol k trvalej dohode o prímerí, ak nie úplne vyriešil kaukazskú krízu v roku 2008. .
Zdroj sputnik, preložené cez google
