Myšlienka spoji? Britské ostrovy a pevninskú ?as? Európy tunelom nie je žiadnou novinkou, už na po?iatku 19. storo?ia, v roku 1802, sa ?ou vážne zaoberal francúzsky banský inžinier Albert Mathieu-Favier. Francúz chcel využi? dva tunely uložené nad sebou. Vrchným tunelom osvetleným olejovými kahancami mali premáva? ko?e ?ahané ko?mi, spodný tunel bol ur?ený na odvádzanie spodnej vody. Vetranie tunela mali zaisti? desiatky metrov vysoké komíny ?nejúce z morského dna nad jeho hladinu. To však nebolo všetko, koncept po?ítal aj s vybudovaním umelého ostrova v strede prielivu, ktorý mal slúži? na prepriahanie koní.
V nasledujúcich desa?ro?iach sa objavilo množstvo pokusov o vybudovanie podmorského tunela, ?asto však zostalo iba pri podpise memoranda alebo pri úvodnom geologickom prieskume. Niektoré pokusy zmarila technologická a finan?ná náro?nos? projektu, iné stroskotali na politickej nevôli. Od samého za?iatku tiež zápasil s nevô?ou prevádzkovate?ov trajektov a lodných dopravcov, ktorí v ?om videli ohrozenie svojich ziskov.
Po prvej svetovej vojne, v 20. a 30. rokoch minulého storo?ia, vybudovanie tunela podporoval neskorší britský ministerský predseda Winston Churchill. K obavám zo straty nezávislosti, ktoré sa v diskusiách o vybudovaní tunela objavovali so železnou pravidelnos?ou, sa pridali aj obavy armády z možnej invázie na Britské ostrovy. Churchill sa však nevzdával. V bulvárnom denníku Daily Mail zverejnil 12. februára 1936 horlivú obhajobu projektu v podobe ?lánku „Why Not A Channel Tunnel?“ (Pre?o nepostavi? tunel popod prieliv?). Rozptýli? obavy odporcov sa mu však nepodarilo.
Vypuknutie druhej svetovej vojny armádu ešte viac utvrdilo v názore na nebezpe?nos? tunela. Istý dôstojník krá?ovského námorníctva pôsobiaci na Oddelení vývoja rôznych zbraní (DMWD) po porážke Francúzska vypo?ítal, že nacistické Nemecko by mohlo s využitím otrockej práce vyh?bi? tunel iba za 18 mesiacov. Tento odhad spôsobil rozšírenie fámy, že nacisti už s h?bením tunela za?ali.
Po skon?ení vojny v roku 1945 za?alo na bojiskách postupne dominova? letectvo, námietky armády preto stratili výraznú ?as? svojej vážnosti. Trvalo však ?alších 40 rokov, kým sa jeho výstavba skuto?ne za?ala.
Stavba prebiehala v rokoch 1988 až 1993. Raziace štíty postupovali z oboch strán prielivu sú?asne. ?asti sa bez prítomnosti médií spojili 30. októbra 1990 s odchýlkou iba približne 50 centimetrov. Slávnostné spojenie pred televíznymi kamerami sa odohralo 1. decembra 1990.
Tunel 6. mája 1994 slávnostným prestrihnutím pásky v Calais otvorili britská krá?ovná Alžbeta II. a vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterrand.
Eurotunel v skuto?nosti nie je iba jediným tunelom, ale tvoria ho tri rovnobežné tunely. Dva železni?né tunely s priemerom 7,6 metra sú od seba vzdialené 30 metrov. Medzi nimi leží servisný tunel s priemerom 4,8 metra. Železni?né tunely so servisným tunelom spájajú šachty.
Najhlbší bod stavby dlhej 50,45 kilometra leží v h?bke 75 metrov pod morským dnom. Spolo?nos? Eurostar, prevádzkujúca osobné vlaky premávajúce tunelom, ponúka návštevníkom svojej stránky aj inú, strávite?nejšiu alternatívu tejto miery – 107 bagiet postavených na sebe.
Eurotunel je najdlhším podmorským tunelom na svete a tretím najdlhším železni?ným tunelom. Prvenstvo s d?žkou 57,1 kilometra (km) patrí Gotthardskému pätnému tunelu vo Švaj?iarsku, ktorý vedie popod Gotthardský masív. Druhým v poradí je tunel Seikan (53,85 km) spájajúci japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó.
Nákladné vlaky za?ali tunelom premáva? v júni 1994, osobné vlaky spolo?nosti Eurostar ich doplnili 14. novembra 1994.
Osobná vlaková preprava tunelom nebola spo?iatku taká ob?úbená, ako spolo?nos? o?akávala, ?iasto?ne aj pre absenciu vysokorýchlostnej trate na britskej strane. Zmenilo sa to v novembri 2007 otvorením trate High Speed 1 spájajúcej Londýn s tunelom. Vlaky na nej môžu dosiahnu? rýchlos? až 300 kilometrov za hodinu, tunelom však z bezpe?nostných dôvodov premávajú „iba“ rýchlos?ou 160 kilometrov za hodinu.
Po?et cestujúcich od otvorenia tunela postupne stúpal, v roku 1995 dosiahol 2,92 milióna osôb, do roku 2019 stúpol na 11,046 milióna osôb. Po?as pandémie nového koronavírusu v rokoch 2020 a 2021 prudko poklesol, v rokoch 2022 a 2023 sa však po?et cestujúcich opä? postupne vracia na hodnoty spred pandémie.
Zdroj feed teraz.sk
