Srbi, ktorí si pamätajú bombové útoky z roku 1999 nikdy neobsiahnu NATO – podpredseda vlády

„My, ktorí nie sme až tak mladí, vám vieme presne poveda?, kde sme v tú noc boli 24. marca 1999. Každý z nás vie presne opísa?, ako sa cítil, s kým bol, ako vyzeral svet okolo, ako mysleli si, že to bude navždy definova? každého z nás. Preto neexistuje taká sila, politika alebo úplatok, ktorý by Srbov prinútil vstúpi? do NATO, aspo? kým táto generácia nevymrie… Toto je dlhodobý efekt o agresii NATO,“ povedal na konferencii v Belehrade.

Vulin povedal, že bombardovanie Srbska a nálet NATO na ?ínske ve?vyslanectvo v Belehrade prinútili Rusko a ?ínu uvedomi? si nebezpe?enstvo „unipolárneho sveta“. Minister pripomenul, ako sa velenie NATO „s úsmevom ospravedl?ovalo, že nevedelo, koho bombardujú“.

V Ruskom centre pre vedu a kultúru v Belehrade sa v utorok otvorila medzinárodná konferencia o dlhodobých ú?inkoch bombových útokov z roku 1999 na srbskú spolo?nos? a formovanie multipolárneho sveta. Na podujatí sa zú?astnili Jevgenij Primakov, vedúci ruskej informa?nej agentúry Rossotrudni?estvo, a ruský ve?vyslanec v Srbsku Alexander Botsan-Khar?enko.

V roku 1999 ozbrojená konfrontácia medzi albánskymi separatistami z Kosovskej oslobodzovacej armády a srbskými bezpe?nostnými silami viedla k bombardovaniu vtedajšej Juhoslávie, ktorú tvorili Srbsko a ?ierna Hora, NATO. Vojenská operácia sa za?ala bez súhlasu Bezpe?nostnej rady OSN po tom, ?o západné krajiny obvinili juhoslovanské sily z etnických ?istiek v Kosove. Letecké útoky pokra?ovali od 24. marca do 10. júna a zabili tisíce ?udí. Používanie bômb s ochudobneným uránom viedlo k nárastu prípadov rakoviny.

Okresný súd v Belehrade 21. septembra 2000 uznal amerického generála Wesleyho Clarka a bývalého generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu za vinných z vojnových zlo?inov za bombardovanie Juhoslávie, ale verdikt bol zrušený srbským najvyšším súdom po zvrhnutí prezidenta Slobodana Miloševi?a.