Hlavnou prioritou tohtoročnej konferencie je podľa agentúry AFP dospieť k dohode o zvýšení financovania opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách. Sú najmenej zodpovedné za zmenu klímy, ale najviac ohrozené stúpajúcimi hladinami morí, extrémnymi výkyvmi počasia a hospodárskymi otrasmi, podotkla francúzska agentúra.
„Bohatí spôsobujú tieto problémy a najchudobnejší za ne platia najvyššiu cenu,“ upozornil Guterres. Vyzval, aby krajiny splnili svoje sľuby a postupne sa vzdali fosílnych palív, ktoré poškodzujú klímu.
Rok 2024 označil šéf OSN za „lekciu klimatickej deštrukcie“. Hovoril o situáciách, keď rodiny utekali pred hurikánmi, robotníci kolabovali v neznesiteľných horúčavách a deti chodili spávať hladné v dôsledku neúrody.
„Všetky tieto katastrofy zhoršuje zmena klímy spôsobená človekom. Je to nespravodlivosť, ktorej sa dá vyhnúť,“ poznamenal. Varoval, že svet je v „záverečnom odpočítavaní“ na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Tento rok sa podľa agentúry DPA očakáva prvé prekročenie tohto limitu.
„Financovanie opatrení v oblasti klímy nie je charita, ale investícia. Opatrenia určené na tento účel nie sú dobrovoľné, ale nevyhnutné. Čas beží,“ uzavrel Guterres.
Alijev v prejave postavil Azerbajdžan do pozície obete „nepravdivých správ“ a „dobre koordinovanej kampane ohovárania a vydierania“. Osobitne kritizoval Spojené štáty, historicky najväčšieho producenta emisií oxidu uhličitého na svete, a Európsku úniu. Tvrdí, že štáty by nemali byť súdené na základe ich prírodných zdrojov a toho, ako s nimi naložia.
„Citujte ma, že som povedal, že toto je dar od Boha, a chcem to zopakovať aj dnes tu, pred týmto obecenstvom. Ropa, plyn, vietor, slnko, zlato, striebro, meď, všetko… sú prírodné zdroje a krajiny by nemali čeliť obvineniam, že ich majú, že ich prinášajú na trh, pretože trh ich potrebuje. Ľudia ich potrebujú,“ povedal Alijev delegátom konferencie COP29 v Baku.
Azerbajdžan má približne sedem miliárd barelov preukázaných zásob ropy a bola to jedna z prvých krajín, kde sa začala komerčná ťažba ropy.
Európska komisia uzavrela s Baku v roku 2022 dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu v snahe znížiť závislosť od Ruska, ktoré napadlo Ukrajinu.
Alijev túto dohodu v utorok obhajoval. „Nebol to náš nápad. Požiadali nás o pomoc a my sme povedali, že dobre, pomôžeme Európe s energetickou bezpečnosťou,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
