„Svet by mal vedieť, že v prípade rozšírenia vojny sa jej škodlivé účinky neobmedzia len na región západnej Ázie; neistota a nestabilita sa môžu rozšíriť aj do iných, dokonca aj vzdialených regiónov,“ povedal Arákčí v prejave odvysielanom v štátnej televízii.
Izrael, úhlavný nepriateľ Iránu, vedie v Pásme Gazy vojnu proti palestínskemu hnutiu Hamas od vlaňajšieho októbra. Konflikt v palestínskej enkláve spustil útok Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra 2023.
V Libanone zas izraelská armáda podniká útoky na ciele hnutia Hizballáh, ktoré začalo útočiť na Izrael pred viac ako rokom na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy. Izrael chce vojenskou operáciu v Libanone umožniť svojim občanom, ktorí museli v dôsledku útokov Hizballáhu opustiť svoje domovy, návrat do oblastí na severe krajiny.
Izrael navyše 26. októbra podnikol letecký útok na vojenské ciele v Iráne v odvete za iránsky útok na židovský štát z 1. októbra. Teherán za to pohrozil ďalšou odvetou.
Irán tento rok podnikol proti Izraelu dva priame útoky. V apríli vypálil na Izrael rakety a drony v reakcii na izraelský letecký útok na iránsky konzulát v Damasku. Úder z 1. októbra bol podľa Teheránu odvetou za zabitie veliteľa iránskych Revolučných gárd a lídrov militantných skupín podporovaných Iránom.
Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdí, že prípadné prímerie v Pásme Gazy a Libanone by mohlo mať vplyv na iránsku odvetu. „Ak (Izraelčania) prehodnotia svoje správanie, prijmú prímerie a prestanú masakrovať utláčaných a nevinných ľudí v regióne, mohlo by to ovplyvniť intenzitu a charakter našej reakcie,“ povedal minulý týždeň.
Zdroj feed teraz.sk
