Ke?že Donald Trump prekonal hranicu 270 ví?azstiev vo vo?bách na volebnej akadémii, aby bol v utorok vyhlásený za zvoleného prezidenta, ?alšou fázou procesu je potvrdenie výsledku voli?mi každého štátu.
Hlasovali voli?i niekedy za iného kandidáta?
Áno: A „neverný voli?“ je ten, kto hlasuje za niekoho iného ako kandidáta zvoleného ob?anmi ich štátu, alebo sa zdrží hlasovania.
V histórii USA bolo 157 neveriacich voli?ov, ktorí išli proti vôli voli?ov svojich štátov. Z tejto skupiny 71 voli?ov nemohlo vybra? kandidáta, pretože zomrel medzi d?om volieb a zvolaním kolégia voli?ov.
Prvým neveriacim voli?om bol Samuel Miles z Pensylvánie, ktorý v roku 1796 odovzdal svoj hlas Thomasovi Jeffersonovi, aj ke? jeho štátna vo?ba bola John Adams.
Naposledy vo vo?bách v roku 2016 sedem voli?ov odmietlo hlasova? za kandidáta, ktorého voli?i uprednostnili: dvaja odmietli hlasova? za republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa a piati odmietli demokratku Hillary Clintonovú.
Mohli by prezidentskí voli?i zmeni? výsledok rasy?
Nie: 6. júla 2020 o tom rozhodol Najvyšší súd USA „štát môže presadi? s?ub voli?a, že podporí nominanta svojej strany – a vo?bu voli?ov štátu – na prezidenta,“ a to „voli?i nie sú slobodní hrá?i; majú hlasova? za kandidáta, ktorého zvolili voli?i štátu.“
Zmenili niekedy neveriaci voli?i výsledok volieb?
V každom predchádzajúcom prípade bol po?et rebelov príliš malý na to, aby ovplyvnil výsledok prezidentských volieb.
Národné ústavné centrum opisuje dva prípady, v ktorých neveriaci voli?i takmer zmenili výsledok viceprezidenta:
Po vo?bách v roku 1832 30 voli?ov, ktorí sa zaviazali za Martina Van Burena, zmenilo názor, no aj tak bol zvolený.
Richardovi Mentorovi Johnsonovi takmer odoprela druhá najvyššia funkcia masová rebélia voli?ov v roku 1836, no bol menovaný Senátom pod?a pravidiel 12. dodatku.
Zdroj sputnik, preložené cez google
