„V tomto momente poznáme iba vývoj za jednotlivé kategórie, nie samostatné položky. Výrazne nad očakávania rástla najmä kategória potravín vrátane alkoholu a tabaku, kde sme zaznamenali medzimesačný rast na úrovni 1,7 %, čo je najviac od marca 2023. Výraznejší nárast bol zaznamenaný aj pri kategórii neenergetických priemyselných tovarov, ktorá zahŕňa väčšinu bežných tovarov bez potravín a energií,“ priblížil.
Citeľný nárast cien sa podľa neho evidoval v kategórii potravín aj na úrovni eurozóny, kde medziročne ceny vzrástli o 0,7 %. Na ceny budú bezpochyby podľa Horňáka tlačiť aj domáce udalosti, napríklad početné problémy v slovenských chovoch hydiny v dôsledku vtáčej chrípky.
„Vzhľadom na vývoj v tomto mesiaci predpokladáme, že aj priemerná miera inflácie v tomto roku bude vyššia, než sme pôvodne čakali. Namiesto pôvodných 3 % (pre HICP – harmonizovaný index spotrebiteľských cien) môže napokon skončiť nad troma percentami,“ myslí si analytik.
Upozornil, že miera inflácie v eurozóne skončila tesne nad očakávaniami analytikov. Rýchly odhad hovorí o 2,0 % medziročne, očakávania trhu dosiahli 1,9 %. To spolu so silnými číslami rastu hrubého domáceho produktu za eurozónu schladzuje očakávania výraznejšieho zníženia sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB) na jej decembrovom zasadnutí. Finančné trhy dnes pripisujú až 90-percentnú pravdepodobnosť zníženiu sadzieb o 25 bázických bodov, pravdepodobnosť 10 % sa pripisuje tomu, že sadzby zostanú bez zmeny.
„Kľúčovým číslom pre rozhodovanie ECB je tzv. jadrová inflácia (bez cien energií, potravín, alkoholu, tabaku), ktorá medziročne v októbri dosiahla 2,7 %, čo je stále citeľne nad jej inflačným cieľom. Hlavným otáznikom sú služby, ktoré zostávajú medziročne drahšie až o takmer štyri percentá,“ dodal Horňák.
Eurostat v prípade Slovenska očakáva októbrovú infláciu podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien na úrovni 3,5 %, čo je výrazný pokles v porovnaní s októbrom 2023, keď dosiahla 7,8 %. V septembri 2024 inflácia predstavovala 2,9 %.
Zdroj feed teraz.sk
