TASR prináša preh?ad zaujímavostí spätými s prezidentskými vo?bami v USA, ktoré sa konajú od roku 1789.
Prvý a jediný získal 100 percent hlasov
Prvým prezidentom Spojených štátov amerických sa stal 30.apríla 1789 George Washington a bol jediným, ktorý získal 100 percent hlasov voli?ov. S menom prvej hlavy štátu sa viažu aj ?alšie prvenstvá: predniesol najkratší inaugura?ný prejav – trval necelé dve minúty a obsahoval 133 slov. Taktiež sa stal prvým americkým prezidentom, ktorý sa objavil na poštovej známke.
Opakované súboje kandidátov
V histórii USA si doteraz tí istí prezidentskí kandidáti zopakovali predvolebný súboj celkove sedemkrát. Naposledy sa tak stalo v roku 1956, kedy republikán Dwight Eisenhower druhý raz zví?azil nad demokratom Adlaiom Stevensonom. Prvýkrát porazil generál Eisenhower diplomata Stevensona v roku 1952.
Najstarší a najmladší prezident
Najstarším prezidentským kandidátom, ktorý uspel v boji o Biely dom je sú?asný prezident Joe Biden. V ?ase inaugurácie (20. januára 2021) mal 78 rokov a 2 mesiace, ?ím sa stal najstaršou hlavou štátu, ktorá zasadla v Oválnej pracovni. Dovtedy držal tento ´rekord´ Donald Trump, ktorý mal v ?ase inaugurácie 70 rokov a 7 mesiacov. Keby však Trump v tohtoro?ných vo?bách zví?azil, opä? by mu patrilo toto prvenstvo, pretože v ?ase inaugurácie (20. januára 2025) by mal 78 rokov a 7 mesiacov.
Naopak – najmladším prezidentom bol Theodore Roosevelt (1901 – 1909), ktorý mal pri nástupe do úradu 42 rokov a 10 mesiacov.
Najdlhšie pri moci
Spomedzi doterajších 46 prezidentov USA bol najdlhšie v úrade Franklin Delano Roosevelt. V Bielom dome zotrval viac ako 12 rokov (1933 – 1945), presne 4422 dní. Stal sa jediným, ktorý zví?azil vo vo?bách celkove štyrikrát.
Najkratší ?as v úrade, ale najdlhší inaugura?ný prejav
Iba 31 dní zastával prezidentský úrad William Henry Harrison. Jeho inaugura?ný prejav, ktorý predniesol 4. marca 1841, bol však najdlhší spomedzi všetkých amerických prezidentov. V tom ?ase 68-ro?ný Harrison re?nil takmer dve hodiny v chladnom po?así bez klobúka a kabáta. Zomrel mesiac potom, 4. apríla 1841, na zápal p?úc. Bol prvým prezidentom, ktorý zomrel po?as trvania mandátu.
Smr? po?as vykonávania úradu
Po?as vykonávania úradu zomrelo celkove osem amerických prezidentov. Štyria z nich prirodzenou smr?ou: William Henry Harrison (1841), Zachary Taylor (1850), Warren Gamaliel Harding (1923) a Franklin Delano Roosevelt (1945). Štyria boli zavraždení: Abraham Lincoln (1865), James Abram Garfield (1881), William McKinley (1901) a John Fitzgerald Kennedy (1963).
Prísahu skladal v lietadle
Ako jediný skladal prezidentskú prísahu na palube lietadla Air Force One dovtedajší viceprezident Lyndon B. Johnson. Stalo sa tak 22. novembra 1963 približne dve hodiny po atentáte na Johna F. Kennedyho, ke? lietadlo smerovalo z miesta atentátu Dallasu do Washingtonu.
Vo?ba amerických astronautov
Prvým Ameri?anom, ktorý volil z vesmíru bol astronaut David Wolf. Svoj hlasovací lístok odovzdal v roku 1997 po?as pobytu na vesmírnej stanici Mir. Hlasovacie lístky dostávajú astronauti z Johnsonovho vesmírneho strediska v Texase prostredníctvom zabezpe?eného e-mailu. Po vyplnení ich pošlú spä? na Zem do riadiaceho strediska NASA a odtia? putujú k volebným orgánom.
Zákaz pitia alkoholu po?as volebného d?a
Ten kto chcel v Južnej Karolíne alebo Kentucky zapi? výsledok prezidentských volieb dúškom alkoholu mal dlhé desa?ro?ia smolu. V týchto amerických štátoch platil totiž zákaz pitia alkoholu po?as volebného d?a. Nariadenie pochádzalo ešte z 19. storo?ia, ke? sa bary, puby a iné pohostinské zariadenia využívali ako volebné miestnosti. Posledným americkým štátom, ktorý tento zákaz zrušil sa stala v roku 2014 Južná Karolína.
Najvyšší a najnižší prezident
Najvyššou hlavou v dejinách Spojených štátov bol prezident Abraham Lincoln (v úrade 1861 – 1865), ktorý meral 1,93 metra. Naopak, najmenším vládcom Bieleho domu bol s výškou 1,63 metra James Madison (1809-1817).
Ženy bojujúce o prezidentské kreslo
Vôbec prvou ženou, ktorá sa uchádzala o post hlavy štátu bola v roku 1872 burzová maklérka a bojovní?ka za rovnoprávnos? žien Victoria Woodhullová.
Po takmer 140 rokoch kandidovala Hillary Clintonová, ale v roku 2008 prehrala vnútrostranícky súboj a oficiálnym kandidátom Demokratickej strany sa stal neskorší prezident Barack Obama. V roku 2016 sa Hillary Clintonová opä? zapojila do predvolebnej kampane, ke? sa prebojovala až do samotného finále. V súboji proti republikánovi Donaldovi Trumpovi však neuspela.
V januári 2019 oznámila zámer kandidova? v prezidentských vo?bách v roku 2020 Kamala Harrisová, ale svoju kandidatúru pre nedostatok finan?ných prostriedkov v decembri 2019 napokon stiahla. V roku 2024 opä? zabojuje o tento post.
Prvá ?ernošská viceprezidentka
Novozvolený prezident Joe Biden si v roku 2020 vybral za svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú (v úrade je od 20. januára 2021), ktorá sa tak stala prvou americkou ?ernošskou viceprezidentkou. V prípade ví?azstva v tohtoro?ných prezidentských vo?bách by sa stala prvou ženou na tomto poste.
Zdroj feed teraz.sk
