Kamphaus bol limburským biskupom v rokoch 1982 až 2007, z funkcie odišiel pre svoj vysoký vek. Zomrel v domove pre telesne a mentálne postihnutých ľudí v obci Aulhausen v spolkovej krajine Hesensko, kde po odchode z funkcie biskupa pôsobil ako kňaz.
Kamphaus bol známy najmä svojím otvoreným konfliktom s bývalým pápežom Jánom Pavlom II. v súvislosti s poradenstvom pre tehotné ženy, ktoré sa v limburskej diecéze snažili o podstúpenie interrupcie. Tento konflikt sa dostal do hlavných správ v celom Nemecku.
Bol vnímaný ako otvorený v morálnych otázkach, najmä v tých, ktoré sa týkali ľudskej dôstojnosti a chudobných. Vďaka svojej skromnosti a osobnej dôveryhodnosti bol medzi katolíkmi v Limburgu všeobecne obľúbenou autoritou, najmä po tom, ako sa jeho nástupca vo funkcii Franz-Peter Tebartz-van Elst zaplietol do kontroverzie.
Tebartz-van Elst bol nútený odstúpiť v roku 2014 v súvislosti s kritikou prudko rastúcich nákladov na stavebné projekty v diecéze a sťažnosťami na jeho vedenie.
Kamphausa po odchode do dôchodku taktiež kritizovali pre obvinenia kňaza, ktorý počas jeho pôsobenia na čele limburskej diecézy zneužíval svojho maloletého adoptívneho syna. Kamphaus v roku 2019 uviedol, že o tomto konkrétnom prípade nevedel, ale povedal, že v prípadoch obvinení zo zneužívania mal konať ráznejšie.
Zdroj feed teraz.sk
