„Podiel podnikateľského sektora na výskume rastie, najmä vo veľkých firmách a v automobilovom priemysle. Pokiaľ vnímame regionálne rozdiely, v počte výskumných pracovníkov dominuje Bratislavský kraj, a slabou stránkou zostáva nedostatočná spolupráca medzi firmami a výskumnými organizáciami,“ uviedol Jaroslav Vokoun z Ekonomického ústavu SAV.
Takto vysoký rast výskumnej základne vo firmách by mal vyplývať zo skutočnosti, že výskumné kapacity firiem boli v 90. rokoch minulého storočia veľmi nízke. Vstupom do Európskej únie (EÚ) sa malo stať Slovensko zaujímavou destináciou pre zahraničné investície, kde spoločnosti postupne posilňujú aj výskumné kapacity.
Najvyššia by mala byť koncentrácia výskumných kapacít v technických a prírodných vedách, a to na úrovni 66,7 %, čo zodpovedá silnej pozícii priemyselnej výroby v štruktúre slovenskej ekonomiky. Nasledujú spoločenské vedy na úrovni 12,2 %, lekárske a farmaceutické vedy s hodnotou 8,4 % a humanitné vedy s 8,3 %, priblížila SAV.
Sumárny inovačný index Slovenska dosiahol podľa akadémie v tomto roku 65,1 % priemernej úrovne EÚ, čo radí našu krajinu do skupiny najslabších inovátorov. Najsilnejším pilierom inovačného indexu na našom území by mali byť pritom ľudské zdroje.
„Pre slovenskú vedu ako súčasť svetovej vedy je dôležitá mobilita výskumných pracovníkov, čo však vedie k odchodu talentovaných ľudí zo Slovenska. V roku 2019 v našom dotazníkovom prieskume zameranom na talentovaných ľudí s pracovnou skúsenosťou v zahraničí respondenti porovnávali atraktivitu miesta v zahraničí a na Slovensku. Vyššiu atraktívnosť pracovného prostredia v zahraničí uviedlo až 82 % respondentov a len 18 % vnímalo pracovné prostredie na Slovensku ako atraktívne,“ dodal Vokoun.
Zdroj feed teraz.sk
