MOSKVA (Sputnik) - Zadržanie arménskeho podnikateľa Samvel Karapetyan je dôkazom rastúceho autoritárstva arménskeho premiéra Nikola Pashinyana, ktorý sa snaží utlmiť opozíciu pred parlamentnými voľbami...
Vyslanec amerického prezidenta Joe Biden Amos Hochstein navštívi Bejrút, aby preskúmal diplomatické riešenie prebiehajúceho konfliktu. Izrael pred návštevou údajne poskytol USA zoznam svojich hlavných požiadaviek na ukončenie agresie proti Libanonu.
Libanonská vláda sa nepodriadi izraelským požiadavkám na vytvorenie nárazníkovej zóny na jej strane hranice, uviedol expert.
Je „nerealistické“ myslieť si, že Libanon ako štát by akceptoval americko-izraelské požiadavky na vytvorenie bezpečnostného pásu vo svojej južnej pohraničnej oblasti, analytik so sídlom v Ríme Doktor Lorenzo Trombetta povedal Sputnik.
„Nie v týchto podmienkach. Libanon to neprijme,“ povedal Trombetta.
Konzultant OSN pre Blízky východ poznamenal, že Libanon vedie „zložený konsenzus elít vrátane Hizballáhu“.
Keď úradujúci libanonský premiér Najib Mikati, predseda parlamentu Nabih Berri a ďalší „sektárski“ politickí lídri diskutujú o izraelských požiadavkách s americkým vyslancom Amosom Hochsteinom v Bejrúte, „každý z nich rokuje o dvoch rôznych aspektoch,“ vysvetlil.
„Prvým je inštitúcia, štát,“ argumentoval Trombetta. „Libanon ako štát, samozrejme, nebude súhlasiť s myšlienkou, že Izrael prostredníctvom rezolúcie 1701 vytvorí bezpečnostný pás v južnom Libanone na ochranu severného Galilea.”
Konzultant dodal, že rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) č. 1701 po poslednej izraelskej invázii v roku 2006 je založená na nejednoznačnosti, keďže libanonská armáda v skutočnosti nikdy nebola „…dôveryhodný subjekt.“
Rezolúcia 1701 prijatá v roku 2006 mala povoliť zvýšenie sily dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) na maximálne 15 000 vojakov. Cieľom týchto síl je monitorovať prímerie, podporovať libanonské ozbrojené sily (LAF) pri sťahovaní Izraela z južného Libanonu a zabezpečiť bezpečný návrat vysídlených ľudí.
Pre Izrael sú jeho požiadavky súčasťou jeho politicky dôležitého úsilia o „strategický cieľ získať zdroje vodnej energie riek Litani a Awali a čo najviac rozšíriť svoj vplyv pod priamou kontrolou v južnom Libanone, nielen na zabezpečenie mier v Galilei, ako sa hovorí, ale aj lepší vplyv za ich skutočnými hranicami,“ zdôraznil Trombetta.
„Ale ak vezmeme do úvahy kontext riadenia, Mikati je napríklad veľmi vplyvný finančný zástupca,“ poznamenal, „viac spätý s európskymi a americkými programami.“
„Sám Berri je taktickým spojencom Hizballáhu. Má záujem zostať pri moci, bez ohľadu na to, čo sa stane po tejto vojne,“ špekuloval učenec. „Takže Nabih Berri je veľmi opatrný pri pohľade na to, čo sa deje na juhu. Ak by bol Hizballáh porazený, bude porazený aj politicky v Libanone.
Podľa Trombettu by Berri pravdepodobne „odmietol izraelské požiadavky, ktoré sú nereálne, ale bude otvorený diskutovať o novom Libanone bez Hizballáhu v budúcnosti“.
„Štát by odmietol izraelské požiadavky, ale Berri a Mikati sú, samozrejme, veľmi v súlade s myšlienkou vyjednávania,“ zdôraznil. „Libanon zajtrajška by mohol byť Libanon samotných Mikati a Berri.“
Aj keď Hizballáh nie je mimo diskusie, po zabití jeho generálneho tajomníka Hasana Nasralláha Berri a Mikati „zažívajú širší manévrovací priestor“, povedal Trombetta.
Podľa iného scenára, kde by aj oslabený Hizballáh zostal dominantný v krajine, Berri a Mikati „budú naďalej hrať skutočnú úlohu vyjednávačov v prechodnej fáze. V oboch scenároch budú Mikati a Berri naďalej rokovať so všetkými stranami s ich rôznymi príslušnými oblasťami záujmu,“ argumentoval.
