Tím vedcov z Milánskej univerzity v Taliansku skúmal spotrebu kyslíka skupiny dobrovo?níkov, ktorí krá?ali na bežeckých trenažéroch alebo chodili po schodoch. Všimli si, že údaje o vynaloženej energii a spotrebovanom kyslíku zvy?ajne odrážajú aktivity vykonávané v metabolicky ustálenom stave, ktorý nastane, až ke? aktivita prebieha istý ?as.
Položili si preto otázku, ?i a ako sa údaje zmenia, ak testované subjekty nebudú cvi?i? kontinuálne, ale aktivitu viackrát zastavia a opä? za?nú. Skúmali preto desa? dobrovo?níkov a výsledky svojho výskumu zverejnili vo forme štúdie vo vedeckom žurnále Proceedings of the Royal Society B.
Dobrovo?níci po?as rôznych ?asových intervalov krá?ali po bežeckom trenažéri alebo chodili po schodisku. D?žka intervalu cvi?enia sa menila od desiatich sekúnd po štyri minúty, po?as cvi?enia mali nasadené tvárové masky na meranie spotreby kyslíka a energie.
Výskumníci zistili, že dobrovo?níci pri opakovanom zastavovaní a rozbiehaní sa na rovnakej vzdialenosti spotrebovali viac energie ako pri dlhodobej aktivite vykonávanej rovnomerným tempom. Vysvet?ujú to tým, že telo spotrebúva viac energie, ke? sa rozbieha, ako ke? už dosiahne stabilné tempo. Prirovnali to k motoru auta, ktorý spotrebúva viac paliva pri zrých?ovaní ako pri udržiavaní stabilnej rýchlosti.
Vedci ?alším testovaním zistili, že telo pri cvi?ení v krátkych intenzívnych dávkach spotrebuje o 20 až 60 percent viac energie ako pri cvi?ení v stabilnom tempe.
Autori štúdie preto odporú?ajú ?u?om, ktorí chcú z cvi?enia vy?aži? maximum, aby namiesto dlhodobého vykonávania aktivity cvi?ili v krátkych a intenzívnych dávkach.
Zdroj feed teraz.sk
