Ortuť a retardéry horenia výrazne prispeli k zlej kvalite vody, vysvetľuje správa. Ak by nebolo týchto dlhodobých znečisťujúcich látok, potom by 80 % povrchových vôd malo dobrý chemický stav v porovnaní s iba 29 %.
Nedávna správa zistil, že len jedna tretina povrchovej vody v Európe je v dobrom alebo lepšom stave, čo znamená, že EÚ nesplnila cieľ, ktorý si stanovila v roku 2015, a to zvýšiť kvalitu vody. Termín bol predĺžený do roku 2027, údaje však naznačujú, že ani tento cieľ nebude splnený, uviedol The Guardian.
„Termín stanovený rámcovou smernicou o vode (WFD) pre európske rieky, jazerá, brakické, pobrežné a podzemné vody na dosiahnutie dobrého stavu bol rok 2015. To nebolo dodržané a od roku 2010 došlo len k malému zlepšeniu,“ píše sa v správe.
Podľa údajov prevzatých z 19 členských krajín a zostavených Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) sa len 37 % povrchových vôd Európy kvalifikuje ako voda s dobrým ekologickým stavom a ešte menej (29 %) sa kvalifikuje ako voda s dobrým chemickým stavom do roku 2021.
Správa označila časti západnej a strednej Európy vrátane Nemecka a Holandska za oblasti s obzvlášť vyšším podielom vodných útvarov s nízkou kvalitou. Zistilo sa tiež, že za zhoršenie kvality vody je najviac zodpovedné difúzne znečistenie z poľnohospodárstva a znečistenie ovzdušia z uhoľných elektrární. Európa je tiež najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete, čiastočne kvôli svojej blízkosti Arktída.
Správa vysvetľuje, že chránené vodné biotopy a druhy v EÚ majú zlý alebo zlý stav ochrany.
„Zdravie európskych vôd nie je dobré,“ povedala Leena Ylä-Mononen, výkonná riaditeľka EEA. „Naše vody čelia bezprecedentnému súboru výziev, ktoré ohrozujú európsku bezpečnosť vody.“
Správa tiež zistila, že európska podzemná voda bola v lepšom zdravotnom stave ako jej povrchová voda, pričom 91 % bolo hodnotených ako „dobrý“ kvantitatívny stav a 77 % tiež „dobrý“ chemický stav.
„Vodný stres už v Európe nastáva. Každý rok postihuje 20 % územia Európy a 30 % populácie, čo sú čísla, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien v budúcnosti pravdepodobne zvýšia,“ píše sa v správe. „Ako sa v Európe rozvinie zmena klímy, bude čoraz dôležitejšie riadiť povodňové riziko cenovo dostupné a udržateľné.“
Nedostatok vody v celej EÚ bude mať za následok aj zvýšenie nákladov v súvislosti s požiarmi, suchami a záplavami. Suchá a požiare v EÚ, ku ktorým došlo v roku 2022, spôsobili škody v hodnote 40 miliárd eur, uviedla EEA.
Zdroj sputnik, preložené cez google