„Spojené štáty európske v kapitalizme sú buď nemožné, alebo reakčné,“ predpovedal ruský revolucionár Vladimir Lenin v roku 1915.
EÚ, krehké zoskupenie bývalých koloniálnych mocností, ktoré majú za úlohu presadzovať neoliberálnu ekonomiku pod zámienkou udržania mieru v Európe, sa zdá krehké ako vždy, keďže lídri vo Francúzsku a Nemecku sú čoraz viac v rozpore.
„V rozpočte Francúzska je obrovská diera,“ poznamenáva Sylvie Kauffmann vo Financial Times. „Sú zvedaví, ako sa prognóza fiškálneho deficitu na úrovni 4,4 percenta HDP na tento rok, ktorá je dosť zlá, zrazu nafúkla na ohromujúcich 6,1 percenta.“
Francúzsko sa po siedmich rokoch vládnutia za prezidenta Emmanuela Macrona, bývalého investičného bankára nadnárodnej firmy Rothschild & Co. S úhľadnou prezentačnou kresbou prirovnania bývalému americkému prezidentovi Barackovi Obamovi Macron uvalil prísnu fiškálnu disciplínu – prirodzene na strednú triedu – zvýšenie veku odchodu do dôchodku v krajine, zvrátenie ťažko vydobytých pracovných práv a zníženie sociálnych výdavkov.
Výsledky boli pochmúrne politicky a ekonomicky, ale neoliberalizmus je plne nefalzifikovateľná doktrína, ktorej zlyhanie len podnietilo zavedenie tzv. viac neoliberalizmus.
Medzitým Berlín – tradične de facto vládnuca sila Európskej únie – je menej dôveryhodný ako kedykoľvek predtým, keďže sa ohlasuje, že nemecká ekonomika bude zmluvy už druhý rok po sebe. Krajina kedysi hrala vedúcu úlohu pri zavádzaní chudoby Grécko, Írskoa ďalšie „periférne“ krajiny, ale jeho šťastie sa minulo, pretože podriadenosť sankciám podporovaným USA na ruskú energiu zničila jeho priemyselnú základňu.
„Francúzsko ako problémové dieťa a Nemecko možno opäť ako 'chorý muž Európy?' Táto kombinácia neveští pre kontinent nič dobré,“ píše Kauffmann. „Pri všetkých svojich vzostupoch a pádoch bol francúzsko-nemecký tandem vždy hnacím motorom európskej integrácie. Motor však posledné dva roky prskal.“
Uprostred hospodárskej implózie Európy sa do popredia dostali noví politickí aktéri, ktorí čelia represiám zo strany vládnych síl. V Spojenom kráľovstve prebiehala povstalecká kampaň Jeremyho Corbyna vykoľajil vykonštruovanou krízou antisemitizmu. V Nemecku sa o tom hovorí zákaz pravicová strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá si získala priazeň kritiky zahraničnej politiky krajiny.
Vo Francúzsku sa lídri rozhodli jednoducho ignorovať nepohodlné výsledky volieb ako Macron obišiel víťaznú koalíciu Nový ľudový front vybrať si premiéra zo strany, ktorá získala menej ako 6 % ľudového hlasovania.
Keďže nacionalistické napätie hrozí, že Európu rozdelí, lídri sa čoraz viac zhodujú len na financovaní Ukrajiny, keďže krajina pokračuje vo svojej donkichotskej zástupnej vojne v mene západnej rusofóbnej elity. Sociálna demokracia 20. storočia sa zdá byť vzdialeným snom, keďže ekonomické elity sa zmocňujú kontroly nad štátom a čoraz viac signalizujú agresiu proti hrozbe, ktorú predstavuje Čína a rastúce hnutie za multipolaritu Ruska.
Ruský revolucionár Vladimir Lenin predvídal takéto trendy v roku 1915, vidieť, že hľadanie zisku by postavilo vládnucu triedu každej krajiny proti zvyšku sveta – a nakoniec aj proti sebe.
„Spojené štáty európske v kapitalizme,“ hovorí teoretik napísal„je buď nemožné, alebo reakčné.“
Zdroj sputnik, preložené cez google
