Potreba ustanovi? celosvetovo platný nultý poludník sa nezrodila v roku 1884, no postupne dlhodobo narastala. Skuto?ne naliehavou sa stala v ?ase globálneho obchodu medzi rôznymi štátmi, ktorý si vyžadoval presné, spo?ahlivé a konzistentné meranie ?asu. Do ustanovenia greenwichského poludníka jednotlivé štáty používali vlastné nulté poludníky, od ktorých odvodzovali nielen svoj lokálny ?as, ale aj svoje mapy. Koncept nultého poludníka sa však neobjavil po?as veku objavov za?iatkom 15. storo?ia, jeho pôvod siaha až do staroveku.
Poludník je akáko?vek priamka spájajúca severný a južný pól a ur?uje zemepisnú d?žku. Koncept zemepisnej d?žky rozvíjali už starogrécki u?enci Eratosthenes z Kyrény (cca. 276 – 195/194 p. n. l.) a Hipparchos z Nikaie (190 – 120 p. n. l.), ktorí ho použili na množstvo miest na gréckych mapách.
Otcom konzistentného nultého poludníka je grécky geograf Klaudios Ptolemaios (cca. 90 – 168 n. l.), ktorý ho používal vo svojom diele Geografia. Ptolemaios si vybral za základ „Š?astné ostrovy“ v Atlantickom oceáne zvy?ajne stotož?ované s Kanárskymi ostrovmi, hoci pod?a jeho máp sa zhodujú skôr s Kapverdami. Pointou jeho výberu bolo, aby sa ostrovy nachádzali dostato?ne ?aleko od najzápadnejšieho cípu Afriky. V tom ?ase sa ešte nepoužívali záporné ?ísla, preto by nebolo možné zaznamena? polohu na mape.
Ptolemaiov nultý poludník sa používal až do stredoveku, zaznamenávajú ho napríklad mapy vytla?ené v Bologni v roku 1477 ?i rané glóbusy. Krištof Kolumbus v roku 1493 prišiel s myšlienkou, že kompas ukazoval presne na sever niekde vo vodách Atlantiku. V roku 1494 toto jeho tvrdenie zúro?ila Tordesillaská zmluva o rozdelení sveta medzi vtedajšie katolícke námorné ve?moci Španielsko a Portugalsko. Tento poludník sa tiahol 1184 námorných mí? (2193 kilometrov) západne od Kapverd.
V roku 1541 geograf Gerardus Mercator použil na mape nultý poludník pretínajúci Kanárske ostrovy, neskôr používal nultý poludník prechádzajúci cez Azory.
V roku 1634 vybral francúzsky kardinál Richelieu ako nultý poludník líniu pretínajúcu najzápadnejší ostrov Kanárskych ostrovov El Hierro.
Po?as nasledujúcich storo?í sa vystup?ovala snaha spresni? ur?ovanie zemepisnej d?žky na mori. Podarilo sa to v?aka hviezdnym mapám vypracovaným britským krá?ovským astronómom Johnom Flamsteedom, ktoré neskôr medzi verejnos? rozšíril jeho nástupca Edmund Halley, objavite? Halleyho kométy.
V 18. storo?í vä?šina európskych krajín používala ako nultý poludník priamku prechádzajúcu ich hlavným mestom. Francúzsko tak používalo Parížsky poludník, Prusko Berlínsky poludník, Dánsko Kodanský poludník a Británia Greenwichský poludník.
Medzinárodnej poludníkovej konferencie 13. 10. 1884 vo Washingtone sa zú?astnilo 41 delegátov z 25 krajín sveta vrátane Rakúsko-Uhorska. Za prijatie Greenwichského poludníka ako nultého poludníka hlasovalo 22 krajín, proti bola iba Dominikánska republika. Francúzsko a Brazília sa hlasovania zdržali.
Delegáti zárove? odhlasovali aj zmenu záznamu zemapisnej d?žky. Predtým používaný 360-stup?ový zápis nahradilo rozdelenie Zeme na východnú a západnú pologu?u s maximálne 180 stup?ami východnej i západnej d?žky.
Francúzsko však tvrdohlavo odmietalo prija? za svoj nultý poludník prechádzajúci Londýnom a až do roku 1911 ?alej používalo nultý poludník pretínajúci Paríž. Dokonca aj po prijatí Greenwichského poludníka za nultý ho odmietalo ozna?ova? jeho oficiálnym názvom a namiesto toho používalo ozna?enie „Parížsky ?as oneskorený o devä? minút a 21 sekúnd“. To sa zmenilo až v roku 1978, ke? ho nahradil názov „Koordinovaný svetový ?as (UTC)“.
Poludník pretínajúci hvezdáre? v Greenwichi však už v sú?asnosti nie je skuto?ným používaným nultým poludníkom, ten leží približne 102 metrov západne od neho. Dôvodom posunu poludníka bol nástup GPS a vývoj vedy a techniky. Technologickému vývoju neuniklo ani symbolické zobrazenie pôvodného nultého poludníka. Najskôr ho znázor?oval bronzový pás, neskôr pás nehrdzavejúcej ocele, a od 19. decembra 1999 je jeho symbolom výkonný zelený laser vysielaný z observatória.
Zdroj feed teraz.sk
