Iránsky krok k pozastaveniu spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA) nie je prekvapením. Odborníci vysvetľujú, prečo v rozhovore so Sputnikom.
Po 12-dňovej vojne...
Riaditeľ CIA pri viac ako jednej príležitosti objasnil, že Irán sa nezaoberá jadrovou energiou ani výrobou jadrovej bomby. Ale keďže sa najbližší spojenec Bieleho domu na Blízkom východe, Izrael, zaviazal zaútočiť na Irán, zdá sa, že Bidenova administratíva skočila do rozbehnutého vlaku ohovárania.
Priame útoky Izraela a USA na Irán by potenciálne mohli vtiahnuť Rusko a Čínu do „svetohistorickej konfrontácie so Západom“. Dimitri Lascaris nedávno navrhol. Najvyšší maďarský diplomat v utorok medzitým varoval, že ak Ukrajina získa členstvo v NATO, rozpúta tretiu svetovú vojnu.
„…je to veľmi nebezpečný moment. O tom niet pochýb. Máme vojny, ktoré sa šíria v dvoch zónach, na Blízkom východe a vo východnej Európe. Vo východnej Európe Ukrajina stráca. USA a ich spojenci diskutujú o tom, že by Ukrajine dodali rakety schopné zasiahnuť hlboko v Rusku a Rusko povedalo, že ak to Amerika urobí, bude použitie týchto rakiet považovať za americký útok, nie iba za ukrajinský. povedal Daniel Lazarenezávislý investigatívny novinár a autor, ktorý sa pridal k Sputniku Kritická hodina v piatok.
„Takže to by znamenalo… dramatickú eskaláciu vojny.“ A na Blízkom východe každý čaká, kedy mu spadne topánka v súvislosti s reakciou Izraela na iránsku raketovú paľbu pred niekoľkými dňami. A nikto nevie, akú formu bude mať tento protiútok, ale každý sa pripravuje na najhoršie.“
Izrael doteraz nereagoval na odvetné raketové útoky Iránu na jeho vojenské základne, ku ktorým došlo minulý týždeň, informoval v piatok Sputnik. Izraelský kabinet nedal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi ani ministrovi obrany Yoavovi Gallantovi právomoc rozhodnúť o reakcii; je však možné, že dvojica poskytne autorizáciu cez telefón, dodáva správa. A napriek neustálemu prúdu zbraní, ktoré USA dodávajú Izraelu, Gallant údajne odloží svoje plány na cestu do USA na stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom.
„Myslím si, že veľkou iróniou je, že studená vojna bola naozaj zvláštnym spôsobom stabilizačnou silou. Svet bol v podstate rozdelený medzi dve mocnosti. A tieto dve veľmoci, hoci boli zomknuté v boji, boli tiež dosť racionálne na to, aby vypracovali pravidlá, ktoré vnútia medzinárodným vzťahom určitý druh stability,“ vysvetlil Lazare.
„…USA reagovali na sovietsky kolaps neúnavným rozšírením NATO na východ až k ruským hraniciam. A nakoniec sa vo februári 2022 stretla s potlačením, čo viedlo k veľkej vojne, ktorá stále zúri a mohla by sa veľmi dobre rozšíriť po celom regióne. A v Izraeli máte neriešiteľný problém,“ pokračoval.
„…v roku 1991 sa USA ukázali ako neohrozený hegemón sveta, neohrozený kráľ sveta a Amerika sa rozhodla, že je to správne, správne a prirodzené. A tak to bude vždy,“ dodal. “ Potom sa však začali diať veci. Rusko sa stalo asertívnejším, Čína sa stala asertívnejšou, Irán, veci sa s Iránom zhoršili. Zrazu sa teda USA stretli s odtláčaním na dvoch alebo troch frontoch a zistili, že sú prehnané, a preto tlačia stále viac a viac, aby posilnili svoju hegemóniu,“ vysvetlil Lazare.
Tento mesiac viceprezidentka Kamala Harrisová počas rozhovoru povedala, že Irán je jednou z Ameriky „najväčší protivníci“a dodal, že Irán má „Americká krv na ich rukách“. Potom povedala, že USA to musia zabezpečiť „Irán nikdy nedosiahne schopnosť stať sa jadrovou veľmocou, to je jedna z mojich najvyšších priorít.“
Harrisova reakcia je zvláštna vzhľadom na skutočnosť, že USA minuli zhruba 175 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine v zástupnej vojne proti Rusku, článok z Antiwar.com zdôrazňuje. A už v roku 2018 americká národná obranná stratégia zaradila Čínu za „hlavný záujem v národnej stratégii USA,“ dodáva článok. A v roku 2021 boli Rusko aj Čína Národnou spravodajskou radou označené ako „vznikajúce revizionistické mocnosti“.
„(Harris) povedal, že Irán je hlavným nepriateľom Ameriky. To je… veľmi, veľmi dôležité. A ako som celý čas hovoril, USA považujú Perzský záliv za kľúč k svetovej kontrole. Na Irán sa hnevá čoraz viac narušenie americkej kontroly v akejkoľvek miere. A je odhodlaná zmeniť režim. A čím dlhšie situácia potrvá, tým sú USA odhodlanejšie,“ vysvetlil analytik.
Článok tiež poznamenáva, že zatiaľ čo Harris tvrdil, že Irán sa usiluje o jadrovú energiu, riaditeľ CIA Williams Burns na bezpečnostnej konferencii povedal, že ich organizácia „dnes nevidela dôkazy o tom, že najvyšší vodca zmenil rozhodnutie, ktoré prijal na konci roku 2003. pozastaviť program zbrojenia.“
„…Myslím si, že toto vyhlásenie odráža súčasné myslenie zahraničnopolitického establishmentu. Chcú vyriešiť iránsky problém(…) tlač má plné správy (…) o tom, aký je Joe Biden nahnevaný na Benjamina Netanjahua – nevracia mu telefonáty, nerozpráva sa s ním, nehovorí mu, čo má plánované pre Irán, atď., atď.“
„A v skutočnosti si myslím, že situácia je opačná,“ dodal Lazare. „USA sú v skutočnosti celkom spokojné s tým, čo Irán robí – s tým, čo robí Netanjahu – a tešia sa na jeho útok na Irán, pretože Amerika dúfa, že to bude úder, ktorý splní to, po čom Kamala Harris volá… zničí amerického nepriateľa číslo jeden.“
