Praha/Bratislava 11. októbra (TASR) – Správu o tom, že sa 83-ro?ný Jaroslav Seifert stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru, neuvítali vtedajší predstavitelia komunistickej moci v ?eskoslovensku s nadšením. Jeden z najznámejších ?eských básnikov mal totiž takmer celý svoj tvorivý život problémy s totalitným režimom a patril aj k prvým signatárom Charty 77. Aj oficiálne denníky informovali o tejto udalosti stroho, nie na titulných stranách a len nieko?kými vetami v kultúrnych rubrikách. V piatok 11. októbra uplynie od tejto udalosti 40 rokov, v tento de? roku 1984 Švédska krá?ovská akadémia zverejnila jeho meno ako držite?a Nobelovej ceny za literatúru.

V tom ?ase vážne chorý Seifert sa správu dozvedel v nemocnici. Pre zdravotné problémy si nešiel cenu prevzia? osobne, ale prestížne literárne ocenenie za neho prebrala jeho dcéra. Nebola to jeho prvá nominácia na na Nobelovu cenu za literatúrum, už v roku 1953 Seiferta navrhol literárny historik Albert Pražák. Na prestížne literárne ocenenie ho potom v roku 1968 navrhol francúzsky spisovate? Louis Aragon, ktorého v tejto nominácii podporoval aj svetoznámy lingvista Roman Jakobson. Ten Seiferta zase navrhol aj v rokoch 1969, 1976, 1978 a 1979.

Na Nobelovu cenu za literatúru boli z ?eských literátov nominovaní Jaroslav Vrchlický, Josef Svatopluk Machar, Otokar B?ezina, Karel ?apek, Vladimír Holan, Milan Kundera ?i Arnošt Lustig, laureátmi ocenenia sa nestali. Medzi nobelistov však patrí ?eský fyzikálny chemik Jaroslav Heyrovský, ktorému v roku 1959 udelili Nobelovu cenu za chémiu.

Seifert patril k hlavným osobnostiam ?avicového avantgardného hnutia medzivojnového obdobia v ?eskoslovensku. V roku 1929 ho však vylú?ili z Komunistickej strany ?eskoslovenska (KS?) pre jeho kritiku bo?ševického smerovania strany, ktoré nastolil budúci robotnícky prezident Klement Gottwald. Dva roky po februárových udalostiach z roku 1948 podrobili Seiferta aj ostrej kritike za básnickú skladbu Píse? o Viktorce (1950).

Za?iatkom 60. rokov minulého storo?ia sa spolo?enská klíma zmenila a režim viac toleroval Seiferta aj napriek jeho kritike pomerov v ?eskoslovenskej socialistickej republike (?SSR). Básnik si nekonformnými postojmi získal zna?ný rešpekt nielen zo strany vtedajšej spisovate?skej obce, ale aj verejnosti. V roku 1967 mu udelili dokonca titul národný umelec. Ako predseda ?eskoslovenského zväzu spisovate?ov patril k stúpencom reformného hnutia známeho ako Pražská jar. Patril medzi signatárov manifestu Dvetisíc slov a neskôr aj k hlasným odporcom okupácie ?eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy.

V období normalizácie sa opä? sa ocitol na okraji literárneho života a jeho legendárna zbierka Morový sloup obsahujúca básne z rokov 1968 – 1970 vyšla iba v samizdate. Svoj kritický postoj k spolo?enskej a kultúrnej situácii v ?SSR vyjadril aj podpisom Charty 77, pri?om patril k jej prvým signatárom.

Jaroslav Seifert sa narodil 23. septembra 1901 v Prahe. Gymnaziálne štúdiá nedokon?il, ale venoval sa novinárskej práci a literatúre. Patril k popredným predstavite?om ?avicovej avantgardy 20. rokov minulého storo?ia a bol zakladajúcim ?lenom umeleckého hnutia Dev?tsil. Jeho básnické dielo sa odvíjalo od proletárskych zbierok M?sto v slzách (1921), Samá láska (1923) cez poetizmus reprezentovaný zbierkou Na vlnách TSF (1925) až k vyjadreniu citového vz?ahu k drobným darom života, k domovu ?i k národnej kultúre v zbierkach Poštovní holub (1929), Jablko z klína (1933), Ruce Venušiny (1936), Sv?tlem od?ná (1940), Kamenný most (1944).

V roku 1945 vydal aj zbierku P?ílba hlíny a neskôr dve knihy básní inšpirované obrázkami Mikuláša Aleša a Josefa Ladu Šel malí? chud? do sv?ta (1949) a Chlapec a hv?zdy (1956).

Šes?desiate roky priniesli zmenu v Seifertovej poézii. Zmizli rýmy, rytmická pravidelnos?, verš zdrsnel. V tvorbe sa objavili tóny melancholickej nostalgie, životnej bilancie, plynutia ?asu a motív smrti, zaznievali spomienky na detstvo, na prvé lásky, m?tvych priate?ov a na dramatické udalosti života. Toto obdobie reprezentujú zbierky Koncert na ostrov? (1965), Odlévání zvon? (1967), Halleyova kometa (1967), Deštník z Piccadily (1979), Morový sloup (1981), Býti básníkem (1983). Je tiež autor sugestívnej spomienkovej knihy Všechny krásy sv?ta, ktorá vyšla v Toronte v roku 1981, potom nieko?kokrát s cenzúrnymi zásahmi aj v ?eskoslovensku. Jej kompletné vydanie vyšlo oficiálne až v roku 1993.

Básnik a chartista Seifert bol známy aj blízkym priate?stvom so slovenským hercom Ladislavom Chudíkom. Ich vzájomná korešpondencia vyšla knižne pod názvom Tichý dvojhlas (2011). Zatia? jediný ?eský laureát Nobelovej ceny za literatúru Jaroslav Seifert zomrel 10. januára 1986 v Prahe. Pochovaný je v Kralupách nad Vltavou. V tomto meste sa od roku 1996 na jeho po?es? každoro?ne koná festival Seifertovy Kralupy s autorskou literárnou sú?ažou.