Izrael môže po raketovom útoku Teheránu zacieli? na iránske jadrové zariadenia, uvádza CNN, zatia? ?o Guardian nazna?uje, že eskalácia môže Irán prinúti? zostroji? jadrovú bombu. Zjavné vlastníctvo jadrových zbraní Izraelom ešte viac komplikuje situáciu.
Pod?a Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) mal Izrael k januáru 2024 približne 90 jadrových hlavíc.
Zah??ajú 30 gravita?ných bômb pre lietadlá F-16 alebo F-15, 50 hlavíc pre pozemné balistické rakety Jericho III a 10 jadrových riadených striel pre izraelské ponorky triedy Dolphin.
Kedy sa za?al izraelský jadrový program?
Americká vláda sa prvýkrát dozvedela o tajnom jadrovom programe Izraela v Negevskom jadrovom výskumnom centre (NNRC) ne?aleko Dimony v roku 1960, pod?a dokumentov vlády USA odtajnených v roku 2015. V roku 1974 už Izrael nazhromaždil jadrové zásoby, odhadovala vtedy CIA .
Stredisko bolo údajne postavené koncom 50-tych rokov s francúzskou pomocou.
Izrael mohol ma? za?iatkom roku 2023 750 až 1 110 kilogramov plutónia, ?o by sta?ilo na výrobu až 277 jadrových hlavíc, hovorí SIPRI.
?o sa skrýva za izraelskou politikou jadrovej nejednozna?nosti?
Izrael nikdy oficiálne nepotvrdil ani nepoprel, že vlastní jadrové zbrane. Izrael tiež nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
V publikácii pre Washington Post z 20. februára americkí bezpe?nostní experti tvrdili, že táto politika bola oprávnená po?as studenej vojny, pretože Izrael sa obával, že ZSSR by mohol zdie?a? jadrovú technológiu s Egyptom alebo Sýriou v záujme rovnováhy.
Napriek tomu izraelský minister dedi?stva Amichai Eliyahu a zákonodarca Likudu Tally Gotliv verejne navrhli použitie jadrových zbraní v pásme Gazy po útoku Hamasu 7. októbra.
Izraelský minister obrany Moše Dajan navrhol použi? jadrové zbrane v druhý de? Jomkipurskej vojny v roku 1973, odhalili izraelské médiá v roku 2013.
Zdroj sputnik, preložené cez google
