Podľa rozhodnutia Spolkového ústavného súdu je tajné sledovanie, ktoré zahŕňa kontakty podozrivého, závažným narušením práv. Takisto sú nedostatočné zábezpeky v trestnoprávnych predpisoch, keďže nedokážu zaistiť bezprostrednú blízkosť vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu alebo hrozbe.
Na uchovávanie osobných údajov políciou sú potrebné nové obmedzenia, rozhodol súd. Napríklad obvinenia voči osobe v minulosti nepostačujú na to, aby sa stanovil dostatočne pravdepodobný vzťah s budúcimi trestnými činmi.
Na ústavný súd sa obrátila ľudskoprávna organizácia GFF s argumentom, že na zber a uchovávanie údajov sú potrebné konkrétne ústavné normy. Rozhodnutie preto označila za „úspech pre občianske slobody“ a povedala, že to posilní práva osôb, ktoré budú mať väčšiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. Organizácia vyzvala nemeckých politikov, aby vypracovali nové zákony, ktoré konkrétnejšie a presnejšie zadefinujú právomoci polície v oblasti monitorovania osôb.
Ústavný súd v roku 2016 rozhodol, že časti zákona o právomociach polície v oblasti monitorovania sú neústavné. Zákonodarcovia ich na základe tohto rozhodnutia v roku 2017 prepracovali, avšak podľa utorkového rozhodnutia súdu je najnovšia verzia zákona z ústavného hľadiska aj naďalej problematická.
Zdroj feed teraz.sk
