„Napokon som si zvolil slobodu pred neuskuto?nite?nou spravodlivos?ou,“ povedal Assange v prvom verejnom vyhlásení od prepustenia z väzenia.
Assange sa ?iasto?ne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Pod?a vlastných slov sa nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu. Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii. Strávil v nej pä? rokov, ?akajúc na možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov.
„Po rokoch väznenia som dnes slobodný, pretože som sa priznal, že som vinný z novinárstva, vinný zo získavania informácií od zdrojov… vinný z informovania verejnosti,“ dodal Assange.
Pod?a záverov správy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bol Assange politickým väz?om. Správa zárove? vyzvala Britániu, aby preverila, ?i bol Assange vystavený ne?udskému zaobchádzaniu.
„Ešte nie som v stave, aby som hovoril o tom, ?ím som prešiel. Izolácia si vyžiadala svoju da?,“ povedal Assange. Ved?a neho sedela manželka Stella, ktorú si vzal po?as pobytu v londýnskom väzení Belmarsh. V auguste povedala, že jej manžel bude potrebova? istý ?as, kým sa po dlhom väzení zlepší jeho zdravie a psychický stav.
Medzi najkontroverznejšie úniky WikiLeaks patria utajené dokumenty americkej armády a videá z vojen v Iraku a Afganistane v prvej polovici nultých rokov, ktoré poukázali na ne?udské zaobchádzanie s väz?ami, porušovanie ?udských práv a úmrtia civilistov. Pod?a amerických úradov tieto úniky ohrozili národnú bezpe?nos? a životy tajných agentov.
Zdroj feed teraz.sk
