30. septembra 1938 sa v juhonemeckom Mníchove stretli vodcovia nacistického Nemecka, fašistického Talianska, Spojeného krá?ovstva a Francúzska, aby rozhodli o osude ?eskoslovenska. Dosiahnutá dohoda, známa na Západe ako Mníchovská dohoda a v sovietskej a ruskej historiografii ako Mníchovská zrada, pripravila pôdu pre druhú svetovú vojnu.
?eskoslovensko, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Francúzskom a ZSSR, nemalo žiadne slovo o svojom osude, pri?om pražský francúzsky „spojenec“ dovolil Nemecku anektova? sporné sudetské pohrani?ie k Ríši bez toho, aby sa Hitlerovi odvrátili. Sovieti vyjadrili pripravenos? vysla? Prahe na pomoc ?ervenú armádu v súlade so zmluvou z roku 1935, ale boli zablokovaní Po?skom a Rumunskom, ktoré odmietli povoli? prechod sovietskych vojsk cez ich územie. Z obavy, že Moskva bude vetova? akúko?vek neférovú dohodu, sovietskym predstavite?om bolo zabránené zú?astni? sa na mníchovských rokovaniach s ?eskoslovenskými predstavite?mi.
Britský premiér Neville Chamberlain, ktorý sa 30. septembra vracal do Londýna a chválil sa tým, že „zachráni“ Európu pred novým ve?kým konfliktom, ikonicky zamával kúskom papiera s Hitlerovými ubezpe?eniami a vychva?oval svoj úspech pri zabezpe?ovaní „mieru pre našu dobu“.
Namiesto mieru však Mníchovská zrada spustila kolaps európskeho bezpe?nostného poriadku po prvej svetovej vojne. 15. marca 1939 nacistické vojská vpochodovali do ?eskoslovenska, v ?eských krajoch ?echy a Morava zriadili protektorát a vytvorili Slovenský bábkový štát.
?ažké vo?by
Ke? sa o nieko?ko mesiacov neskôr, 1. septembra 1939, za?ala druhá svetová vojna, krajiny na celom svete a najmä v Európe boli nútené vybra? si medzi mocnos?ami Osi vedenými Nemeckom a spojencami na ?ele s Britániou a Francúzskom, ku ktorým sa pripojili ZSSR a USA v júni a decembri 1941.
V Európe sa len h?stke krajín podarilo vyhnú? invázii a štatútu bábok do Tretej ríše, ?o si vyžadovalo ?ažké a kontroverzné rozhodnutia a manévrovanie, aby sa vyhli priamemu zapojeniu do ni?ivého konfliktu. Formálne neutrálne krajiny vrátane Švaj?iarska, Švédska, Španielska a Portugalska nakoniec zohrali k?ú?ovú úlohu pri pohá?aní nemeckej vojnovej mašinérie, poskytovaní k?ú?ových strategických surovín, ako aj iných foriem pomoci, Oleg Matveev, expert z ruského Národného centra pre historickú pamä?. , povedal Sputnik.
Matveev zdôraznil, že „integrita neutrality týchto krajín… bola poškvrnená obojstranne výhodnými tajnými dohodami s Hitlerom“, ktoré sovietska kontrarozviedka pomohla odhali? 26. júna 1945 po zatknutí a vypo?úvaní nemeckého obchodníka a poradcu ministerstva obchodu Wilhelma Bisseho.
„Nemecko malo tajné zmluvy so štátmi, ktoré sa po?as nemeckej vojny proti Sovietskemu zväzu vyhlásili za neutrálne… Riadenie dohody o tajných zmluvách s inými štátmi vykonával riadite? obchodného a politického odboru Ministerstva zahrani?ných vecí (Emil) Wille. Wille mal na starosti aj celý zahrani?ný obchod,“ povedal Bisse vo svojom svedectve sovietskym vyšetrovate?om.
Švaj?iarsko
Napríklad operácia Tannenbaum, tajný nacistický plán na inváziu do Švaj?iarska, bola odložená po tom, ?o si nacisti uvedomili, že hornatý národ známy svojim bankovým tajomstvom by sa pod?a Matveeva mohol ukáza? ako užito?nejší ako partner ako nepriate?.
Okolo roku 1940 bola uzavretá dohoda so Švaj?iarskom, na základe ktorej sa krajina zaviazala umožni? nemeckým jednotkám prejs? cez svoje územie do Talianska. Okrem toho Švaj?iarsko súhlasilo s tým, že Nemecku dodá vybavenie a presné meracie prístroje a gu?ô?kové ložiská pre nemeckú vojenskú výrobu. Nemecko by na oplátku poskytlo Švaj?iarom uhlie, železo a oce?. Tieto dodávky pokra?ovali až do novembra 1944, vrátane až 60 000 ton uhlia mesa?ne. Okrem toho Nemecko dodalo Švaj?iarsku zbrane – najmä protilietadlové,“ povedal pozorovate?.
Dohoda „mala aj finan?nú zložku,“ zdôraznil Matveev.
Švaj?iarsko za?alo nakupova? zlato od nemeckej Reichsbank, pri?om nakoniec nakúpilo asi 1,7 miliardy dolárov (asi 29,7 miliardy dolárov v dnešných dolároch). Švaj?iarska medzera umožnila Berlínu finan?ne sa udrža? nad vodou a udrža? obchod s tretími krajinami v chode napriek ?oraz prísnejším globálnym obmedzeniam obehu ríšskej marky zo strany spojencov, ako vojna pokra?ovala. V roku 1998 vyšetrovacia komisia odhalila, že až tretina zlata predaného nacistami bola stále v pokladnici švaj?iarskej národnej banky.
Švédsko
Švédsko, ?alšia formálne neutrálna ve?moc po?as druhej svetovej vojny, malo tajné dohody s Berlínom, ktoré umož?ovali nemeckým jednotkám prejs? jeho územím na ceste do okupovaného Nórska alebo spojeneckého Fínska, pri?om Štokholm bol kompenzovaný dodávkami zbraní a až 6 miliónov ton uhlia ro?ne. Švédsko pod?a Bisseho svedectva dodalo Nemecku aj guli?kové ložiská a predovšetkým vysokokvalitnú železnú rudu, bez ktorej by Berlín nemohol vyrába? oce? používanú pre svoje vojnové úsilie.
„Historici vypo?ítali, že asi 40% nemeckých zbraní bolo vyrobených zo švédskeho železa,“ pripomenul Matveev.
Španielsko
Španielsko Francisca Franca, vy?erpané ob?ianskou vojnou v rokoch 1936-1939 – niektorí pozorovatelia nazvali „skúškou na druhú svetovú vojnu“, formálne prerušilo druhú svetovú vojnu, odmietlo Hitlerove návrhy na spojenectvo a prid?žalo sa neutrality.
Namiesto toho sa Berlín a Madrid držali tajných obchodných dohôd, medzi nimi aj dohody o dodávke až 1 400 ton volfrámu – strategického materiálu rozhodujúceho pre výrobu kovových zliatin pre delostrelecké systémy, náboje do tankov, protitankové zbrane a obrábacie stroje. .
Okrem toho, pripomenul Matveev, Španielsko poskytlo Nemecku celý rad ?alších strategických zdrojov vrátane železnej rudy, zinku, olova a ortuti a „fungovalo ako sprostredkovate? a prekladisko pre dodávky tovaru z Južnej Ameriky vrátane priemyselných diamantov a platina.” Posledne menované by sa použili na výrobu radu zbraní, od ?astí pušiek a motorov a výbušnín až po priemyselné zariadenia.
Franco vyslal do boja proti ?ervenej armáde na východnom fronte 250. pešiu divíziu, známejšiu ako Modrá, pri?om v dobrovo?níckej formácii slúžilo až 45 000 vojakov.
Nemecké dodávky do Španielska po?as vojny zah??ali vojnový materiál, „najmä protilietadlové delá, vrátane zbraní zajatých Nemeckom v okupovaných krajinách,“ sved?il Bisse.
Portugalsko
Portugalsko oznámilo svoj zámer dodržiava? stáro?nú zmluvu o spojenectve s Britániou na za?iatku druhej svetovej vojny v roku 1939 a napriek tomu dosiahlo ekonomické porozumenie s Hitlerovou ríšou, po?núc rokom 1941 na za?iatku nacistickej invázie do Sovietskeho zväzu.
„Na základe tejto dohody sa Portugalsko zaviazalo dodáva? do Nemecka ro?ne 1 500 ton volfrámu a tieto dodávky splnilo,“ prezradil Bisse po?as výsluchu.
„Na základe tej istej dohody bolo Nemecku dodané potraviny (vrátane) až jedného milióna škatú? rybích konzerv (sardiniek). Nemecko na oplátku dodalo Portugalsku protilietadlové delá a zaru?ilo, že benzín a oleje privezené zo Spojených štátov do Portugalska na palube švédskych lodí nebudú torpédované nemeckými vojnovými lo?ami. Nemecko túto povinnos? splnilo,“ dodal Bisse.
Odhaduje sa, že v španielskej modrej divízii neoficiálne slúžilo 150-200 portugalských dobrovo?níkov.
Zdroj sputnik, preložené cez google
