Je čas ukončiť americkú cynickú politiku medzinárodného rozvratu

Najlepšie zhrnutie, aké sa mi podarilo nájs?, formuloval John Ikenberry z Princetonskej univerzity, ktorý uviedol Financial Times ako „vplyvný u?enec, ktorého bývalí žiaci obývajú americkú vládu“ v roku 2023. „Myslím si, že poriadok založený na pravidlách má históriu, ktorá predchádza USA a dokonca predchádza roku 1945 a ve?kým snahám o budovanie poriadku po druhej svetovej vojne,“ Ikenberry povedal.

Pokra?uje: „Ak by ste sa však pokúsili identifikova?, ?o je otvorený poriadok založený na pravidlách, je to súbor záväzkov štátov fungova? pod?a princípov, pravidiel a inštitúcií, ktoré poskytujú riadenie, ktoré nie je jednoducho diktované tým, kto je najmocnejší. Ide teda o súbor environmentálnych podmienok pre podnikanie – zmluvy, multilaterálne inštitúcie – a prichádza v mnohých vrstvách. Na najhlbšej úrovni je to skuto?ne systém suverenity. Je to presved?enie, že svet má akési základy postavené na sebaur?ených štátoch, ktoré sa navzájom rešpektujú. Okrem toho máte tieto vrstvy zmlúv a inštitúcií, ktoré skuto?ne kulminujú v systéme Organizácie Spojených národov, vytvárajúc pravidlá a princípy okolo ašpirácií na za?lenenie všetkých ?udí a spolo?ností. Každý dostane miesto pri stole, ktorý má ?lenstvo na základe štátnosti. A potom navyše ešte viac na prácu orientované pravidlá a inštitúcie, ktoré vzišli z druhej svetovej vojny a ktoré sú založené na riešení problémov a regulácii vzájomnej závislosti: MMF, Svetová banka, WHO.“

Ak ide o medzinárodný poriadok založený na pravidlách, USA pracujú nad?as, aby ho podkopali.

Jadrom usporiadania, v ktorom „samour?ené štáty… sa navzájom rešpektujú“, je formálne diplomatické uznanie. Krajiny si navzájom otvárajú ve?vyslanectvá a konzuláty, vymie?ajú si ve?vyslancov a vydávajú turistické a pracovné víza, aby sa ich ob?ania mohli navzájom navštevova?. V zásade si navzájom uznávajú územnú celistvos?, právo na existenciu a právo spravova? svoje obyvate?stvo tak, ako to každý uzná za vhodné.

V sú?asnosti Spojené štáty neudržujú ani neusilujú o diplomatické vz?ahy so Severnou Kóreou, Sýriou, Iránom alebo Afganistanom. Ako silnejší potenciálny partner nesie vä?šina viny a zodpovednosti za nedostatok väzieb USA.

Napríklad od 50. rokov 20. storo?ia USA jednostranne uvalili ochromujúce ekonomické sankcie proti K?DR za hriech, že neprehrala kórejskú vojnu. Americké sankcie proti Iránu sa datujú od islamskej revolúcie v roku 1979, ktorá zvrhla Ameri?anmi podporovaného diktátora, šacha. Po vyjednávaní o stiahnutí sa z Afganistanu s Talibanom USA zatvorili svoje rozsiahle ve?vyslanectvo v Kábule a ukon?ili tak konzulárne služby.

(USA tiež nemajú formálne diplomatické vz?ahy s izolacionistickým Bhutánom, ale vz?ahy sú priate?ské.)

Zdá sa, že USA vnímajú nadviazanie diplomatických vz?ahov ako odmenu za dobré správanie. V skuto?nosti je ich ú?elom udržiava? komunika?né prostriedky na riešenie konfliktov a vzájomne sa informova? pod?a potreby. Ak by USA chceli diplomatické vz?ahy s vyššie uvedenými krajinami, mohli by ich ma?.

Aby „každý (aby dostal) miesto pri stole, ktorý má ?lenstvo založené na štátnosti“, je cie?om svet, v ktorom má každý ?lovek na planéte ob?ianstvo medzinárodne uznávaného národného štátu. Milióny ?udí však žijú na miestach, ktoré pod?a OSN a iných medzinárodných riadiacich orgánov možno ani neexistujú, ako je Kašmír, Palestína, Taiwan a postsovietske zóny zmrazeného konfliktu ako Abcházsko, Južné Osetsko. a Podnestersko.

Spolu s ?u?mi bez štátnej príslušnosti, ako sú Rómovia v Európe, Galjeel v Keni a Burkino Fasans žijúci na Pobreží Slonoviny, OSN odhaduje, že 4,4 milióna ?udí na planéte nemá legálny domov a žije v diplomatickom o?istci.

Geopolitická politika USA regionálneho rozvratu – rozde?uj a panuj, alebo aspo? rozde? a udržuj slabými – pomáha udržiava? tento stav vecí. USA udržiavajú priaznivé ekonomické a politické väzby s menšími národnými štátmi, ktoré sa cítia ohrozené svojimi vä?šími susedmi na celom svete, najmä mimo Európy.

Hoci ho USA neuznávajú ako suverénnu entitu a oficiálne tvrdia, že patrí ?íne, posielajú na Taiwan ro?ne miliardy dolárov v hotovosti a zbraniach, aby sa pokúsili udrža? ?ínu v nerovnováhe. Americká vojenská pomoc podporuje vládu Ukrajiny, ktorá mnohých obyvate?ov východného, ??etnicko-ruského Donbasu zbavila ob?ianstva, ?ím sa stali bez štátnej príslušnosti, kým Rusko po za?iatku vojny v roku 2022 región neanektovalo.

Je samozrejmé, že USA nerešpektujú suverenitu iných krajín. Napadla Libériu v roku 1997, Afganistan v roku 2001, Irak v roku 2003, Haiti v roku 2004, Líbyu v roku 2011, Sýriu v roku 2014, Jemen v roku 2015… zoznam pokra?uje.

Žiadny z týchto zásahov nebol oprávnený ani právne schválený Kongresom.

Okrem šikanovania iných krajín zo strany USA, rutinne vyzbrojuje „inštitúcie, ktoré vzišli z druhej svetovej vojny a ktoré sú založené na riešení problémov a regulácii vzájomnej závislosti: MMF, Svetová banka, WHO“. Napríklad v roku 2014 vtedajší prezident Barack Obama vylú?il Rusko zo skupiny najvä?ších svetových ekonomík G8 – teraz je to G7 – aby potrestal Rusko za anexiu Krymu, napriek správam medzinárodných pozorovate?ov a západných prieskumníkov, že hlasovanie na Kryme bolo úspešné. slobodný a spravodlivý.

Po za?atí rusko-ukrajinskej vojny v roku 2022 MMF vylú?il Rusko z konzulta?ných stretnutí, ale tieto rozhovory sa teraz majú obnovi?. A Rusku zakázali ú?as? na olympijských hrách v Paríži v roku 2024. Všetky tieto sankcie vyplynuli z ruskej invázie na Ukrajinu.

Ak je však invázia do inej krajiny len dôvodom na to, aby sa z krajiny stal vyvrhe?, ?o by mohlo by? smiešnejšie ako úsilie, ktoré vedú USA – ktoré za posledných 20 rokov napadli 10 krajín, vä?šinou vzdialených od svojej vlastnej? hranice.

Mahátma Gándhí na otázku, ?o si myslí o západnej civilizácii, údajne odpovedal: „Myslím, že by to bol dobrý nápad. Medzinárodný poriadok založený na pravidlách? Bol by to dobrý nápad – keby existoval nejaký spôsob, ako by USA prestali pokúša? sa ho zabi? v postie?ke.